Reklama



Národná správa
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
Slovensko za rok 2009
vydaná: 31.7.2010


Úrad pre reguláciu sieťových odvetví     Národná správa 2010

1. Úvod

Rok 2009  bol prvým rokom trojročného regulačného obdobia  stanoveného na roky 2009 – 2011 a vyznačoval sa   najmä   výrazným poklesom výroby a spotreby elektriny. Globálna finančná a hospodárska kríza, sprevádzaná poklesom spotreby elektriny a plynu, nastolila rad naliehavých hospodárskych problémov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) sa ako orgán štátnej  správy pre cenovú reguláciu v sieťových odvetviach ocitol pred zložitou otázkou ako podľa  svojich   kompetencií  prispieť  k spoľahlivému  a  bezpečnému  fungovaniu  energetiky a súčasne  zabrániť  zneužitiu  dominantného  postavenia  rozhodujúcich  dodávateľov  na  úkor odberateľov.
V januári 2009  sa okrem toho vyskytli vážne problémy s dodávkami zemného plynu, ktoré vyústili do  plynovej krízy – úplnému zastaveniu dodávok plynu na Slovensko. V Slovenskej republike bol vyhlásený v stave núdze. Úrad  sa v rámci svojich kompetencií aktívne zúčastňoval na riešení situácie.
Vychádzajúc z výsledkov za obdobie roku 2009 a časti roka 2010 možno konštatovať, že situácia vo vývoji cien energií sa na základe nekompromisného postoja úradu stabilizovala,  tvorba cien a ich štruktúra je transparentná a regulované subjekty budú mať v budúcich rokoch zabezpečenú návratnosť investícií a primeraný zisk, pričom sú nútené hospodáriť efektívne.
Dôležitým   medzníkom   bolo   prepojenie   denných   trhov   s elektrinou   Českej   a Slovenskej republiky  od  1.  9.  2009.  Výsledky  ukazujú  veľký  záujem  účastníkov  trhu  o  tento  druh obchodovania. Zaznamenal  sa tiež výrazný záujem o vstup alternatívnych dodávateľov elektriny na trh s elektrinou, ktorí môžu ponúknuť  atraktívne ceny aj pre malé podniky a odberateľov elektriny v domácnostiach.   Práve legislatívne podmienky, ktoré pripravil úrad     od 1. 7. 2007 a ktoré  boli  v súlade  s legislatívou  Európskej  únie,  rozhýbali  trh  a pomohli  nastoliť  reálne konkurenčné prostredie s pozitívnym vplyvom na koncovú cenu elektriny, plynu a tepla. Alternatívni  dodávatelia  energií  sa  etablovali  na  trhu  až  postupne.  V elektrine  v  roku  2008 zmenilo dodávateľa 8 domácnosti a 1462 ostatných odberateľov elektriny, v roku 2009 zmenilo dodávateľa 7 700  domácnosti a 3 000  ostatných  odberateľov elektriny. V roku 2008  žiadny odberateľ plynu nezmenil dodávateľa plynu, pričom v roku 2009 zmenilo tradičného dodávateľa už 45 odberateľov plynu. Možno konštatovať, že rok 2009  znamenal  medzník v liberalizácii trhu,  vytvorilo  sa  reálne  konkurenčné  prostredie.     Je  možné   predpokladať  vstup  ďalších alternatívnych  dodávateľov,  čo  v konečnom  dôsledku  bude  mať  pozitívny   vplyv  na  ceny elektriny a plynu pre odberateľov.

Významnou zmenou v roku 2009 bolo prijatie zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a  vysoko  účinnej  kombinovanej  výroby.  Úrad  potom  novelou  svojho  výnosu  dopracoval podrobnosti  zákona  do  praktickej  podoby  a     určil     nové  výkupné  ceny  z týchto  zdrojov. Výkupné ceny  sú garantované počas doby 15 rokov a sú nastavené tak, že  umožnia investorom alebo  záujemcom  o investovanie  do  obnoviteľných  zdrojov  dosiahnuť  optimálnu  návratnosť investícií a primeraný zisk. Doterajší stav v podpore zvýhodňoval len výrobcov dodávajúcich elektrinu do distribučnej siete. Súčasný stav  garantuje podporu  aj tej elektrine, ktorú výrobca spotrebuje napríklad na produkciu vlastných výrobkov.
Relatívne novou záležitosťou, ktorá sa plne uplatnila v roku 2009 je regulácia kvality služieb. Účinným  nástrojom  pre  zabezpečenie  kvality  dodávaného  tovaru  a  služieb  pri  tak citlivých komoditách, ako je  elektrina a plyn bolo zavedenie inštitútu štandardov kvality, ako nového nástroja regulácie. Cieľom je  dosiahnuť, aby odčerpateľné zdroje boli používané na obnovu, rozvoj   výrobných   prostriedkov   a skvalitňovanie   služieb   pre   odberateľov.   Úrad   svojimi vyhláškami ustanovil štandardy kvality v sieťových odvetviach a rok  2009 bol prvým rokom, za ktorý sa štandardy kvality sledovali a vyhodnocovali.

V septembri 2009 vstúpil do platnosti tretí liberalizačný energetický balíček Európskej únie. Nové  smernice  posilňujú  nezávislosť  a  právomoci  regulačných  orgánov,  zavádzajú  nové možnosti  usporiadania trhu s elektrinou a plynom. Hneď po ich publikovaní začal úrad veľmi intenzívne spolupracovať  na   tvorbe   novej     energetickej legislatívy,   ktorá     bude smerovať k novému  zákonu o regulácii,  minimálne  k  novelizácii zákona  o energetike  a   celej  na  nich nadväzujúcej legislatívy.


2. Vývoj za posledný rok

2.1.     Elektroenergetika
Na Slovensku sa v roku 2009 vyrobilo 26,074 TWh elektriny, čo znamenalo pokles na úroveň roku 1998 a spotreba v objeme 27,386 TWh klesla až na hodnotu roku 1995. Oproti roku 2008 bola  výroba nižšia o 11,04 % a spotreba o 8,19 %. Objem cezhraničných výmen prenesenej elektriny sa  oproti roku 2008 znížil o 8,9 %. Dovoz dosiahol 8,994 TWh, vývoz 7,682 TWh, saldo (s prevahou dovozu) bolo 1,312 TWh. Dovoz zo zahraničia zabezpečil 4,79 % spotreby na Slovensku. Už tretí rok za  sebou bola elektrizačná sústava SR závislá na dovoze elektriny zo zahraničia.

i)   Veľkoobchodný trh s elektrinou

Rozhodujúcimi účastníkmi na trhu s elektrinou v Slovenskej republike (ďalej len „SR“) v roku 2009, rovnako ako v roku 2008, boli:

  1. Slovenské elektrárne, a. s. (ďalej len „SE, a. s.“) ako najvýznamnejší výrobca elektriny, ktorý v roku 2009 zabezpečoval výrobou z vlastných zdrojov 72,8 % výroby elektriny v rámci SR a 69,3 % spotreby v SR,
  2. Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a. s. (ďalej len „SEPS, a. s.“) ako výhradný prevádzkovateľ  národnej  prenosovej  sústavy,  plniaci  aj  úlohy  energetického  dispečingu (zabezpečuje vyrovnanú bilanciu na vymedzenom území SR) a zúčtovateľa odchýlok,
  3. ZSE Distribúcia, a. s., Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., a Východoslovenská distribučná,   a.  s.,  prevádzkovatelia  regionálnych  distribučných  sústav,  do  ktorých  je pripojených viac ako  100 000 odberných miest. Okrem týchto troch spoločností pôsobí na trhu  s elektrinou  aj  167  držiteľov  povolení  na  distribúciu  v  sústavách,  do  ktorých  je pripojených menej ako 100 000  odberných miest. Ide o areály výrobných aj nevýrobných spoločností.
  4. ZSE Energia, a. s., Stredoslovenská  energetika a. s. (ďalej len „SSE, a. s.“) a Východoslovenská energetika, a. s. (ďalej len „VSE, a. s.“), najvýznamnejší dodávatelia elektriny.  Objem dodávky elektriny týchto spoločností v roku 2009 predstavuje 56,4 % zo spotreby v rámci  SR.  Platné povolenie na dodávku elektriny má ďalších 33 dodávateľov a 134 obchodníkov s elektrinou.


Veľkoobchodný trh s elektrinou využíva štandardné formy obchodovania, ako napr.: bilaterálne kontrakty, aukcie, burzové obchody, vyrovnávací trh. V rámci vymedzeného územia organizuje obchodovanie s elektrinou v prevažnej miere spoločnosť SPX, s. r. o.

Dňa   30.6.2009   bol   do   prevádzky   spustený   portál   www.isot.sk   pre podporu   procesov organizovaného denného trhu s elektrinou na Slovensku, ktorý sa využíva i pri obchodovaní v rámci prepojenia denných trhov ČR a SR

SEPS,  a.s.  je  aktívnym  účastníkom  regionálnej  iniciatívy pre  elektrinu regiónu  CEE,  ktorej cieľom je  koordinovanácia riadenia preťaženia v regióne.

ii)  Maloobchodný trh s elektrinou
Rok 2009 bol druhým uceleným rokom, kedy bol trh s elektrinou plne liberalizovaný. V tomto roku došlo aj k výraznému nárastu počtu samotných zmien dodávateľov elektriny. Pokles cien na trhu s elektrinou medzi rokmi 2008 a 2009 využili alternatívni dodávatelia elektriny, ku ktorým prešlo  v roku  2009  od  troch  tradičných  rozhodujúcich  dodávateľov  elektriny  takmer  7 800 odberateľov elektriny v domácnostiach a ďalších takmer 3 000 odberateľov z radov odberateľov elektriny  mimo  domácností.  Napriek  skutočnosti,  že  možnosť  vybrať  si  najvýhodnejšieho dodávateľa majú všetci odberatelia  elektriny, využilo toto právo doteraz len cca 0,5 percenta z počtu všetkých odberateľov.
V súvislosti  s  procesom  zmeny  dodávateľa  elektriny  boli  identifikované  tieto  rozhodujúce problémy:

  • slabá  technická  a odborná  vybavenosť  a zdatnosť  na  strane  alternatívnych  dodávateľov elektriny v oblasti elektronickej výmeny dát,
  • nízka úroveň informovanosti odberateľov o procese zmeny dodávateľa
  • zneužívanie legislatívnej voľnosti alternatívnymi dodávateľmi hlavne v oblasti vynucovania rôznych poplatkov a stanovovania neprimeraných podmienok pri procese zmeny.


iii) Záväzky služieb vo verejnom záujme

Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“), z kombinovanej výroby elektriny a tepla (ďalej len „KVET“) a z domáceho uhlia je osobitnou formou výroby elektriny. Uvedené  druhy  výroby  majú  legislatívne  garantovaný  prednostný  prístup  a pripojenie  do sústavy, prednostný prenos alebo distribúciu elektriny, a v prípade OZE a vysoko účinnej KVET aj odber vyrobenej elektriny na pokrytie strát v distribučnej sústave počas 15 rokov od uvedenia zariadenia  do  prevádzky.  Podrobnosti   ustanovuje  zákon  č. 309/2009  Z.z.  o podpore  OZE a vysoko účinnej KVET a ďalej výnosy úradu, ktoré uvádzajú pevné ceny za vyrobenú elektrinu. Zvýšené náklady, súvisiace s výkupom elektriny na krytie strát, boli uhradené prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému (ďalej len„TPS“), na úhrade ktorej sa podieľa každý koncový odberateľ elektriny.
Podpora elektriny vyrobenej z domáceho uhlia je vo verejnom záujme krytá prostredníctvom TPS,  na  úhrade  ktorej  sa  podieľa  každý  odberateľ  elektriny.  Systém  podpory  OZE,  KVET elektriny vyrobenej  z domáceho uhlia,  zakotvený v platnej legislatíve SR, plne korešponduje s legislatívou ES.

Uvedené údaje  zodpovedajú množstvu finančných prostriedkov, ktoré reprezentujú alikvotnú časť  z tarify  určenú  na  podporu  konkrétnej  technológie.  Elektráreň  ENO  Nováky  vyrába elektrinu výhradne z domáceho uhlia.

Zákon  č.  656/2004  Z.  z.  o energetike  a o zmene  niektorých  zákonov  v znení  neskorších predpisov  (ďalej  len „zákon  o energetike“)  nevyžaduje  povolenie  na  podnikanie  pre  výrobu a dodávku elektriny výrobným zariadením s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW vrátane obnoviteľných   zdrojov   energie.   Pri   takejto  činnosti   je   dokladom   o oprávnení   podnikať potvrdenie o splnení oznamovacej  povinnosti, ktoré vydáva úrad. V roku 2009 úrad vydal 198 potvrdení  o pôvode  elektriny  pre  výrobcov  elektriny  z obnoviteľných  zdrojov  energie  a 48 cenových  rozhodnutí  pre  výrobcov  elektriny  technológiami  kombinovanej  výroby  elektriny a tepla.

iv) Prenosová sústava

V oblasti investícií do prenosovej sústavy bola v roku 2009 zabezpečovaná príprava a realizácia investičných  projektov.  Celkom  sa  preinvestovalo  71 346 125   €.  Išlo  najmä  o výstavbu a rekonštrukciu transformovní a vedení a o informačné a obchodné systémy.

v)  Bezpečnosť dodávky
Rok 2009 bol charakteristický najmä výrazným poklesom výroby a spotreby elektriny. V januári 2009 sa vyskytli vážne problémy s dodávkami zemného plynu z Ukrajiny. Počas prerušenia dodávky zemného plynu boli z prevádzky vyradené zariadenia na výrobu elektriny, využívajúce ako palivo zemný plyn. Pre elektrizačnú sústavu to znamenalo stratu podporných služieb. Stav v odvetví  elektroenergetiky  bol  kritický  najmä  po  odstavení  dvoch  blokov  v  ENO  Nováky následkom požiaru dňa 12.1.2009.
Aj v roku 2009 sme doviezli viac elektriny ako vyviezli. Absolútne hodnoty výroby aj spotreby v roku 2009 sú však nižšie ako v rokoch 2006 - 2008. Hospodárska kríza pochopiteľne ovplyvnila spotrebu. Útlm alebo úplné pozastavenie výrobných procesov v niektorých firmách sa zákonite prejavili na nižšej  spotrebe elektriny.  Takže ani dovoz  elektriny nebol taký vysoký, ako sa pôvodne očakával po odstavení JE-V1 v Jaslovských Bohuniciach.

vi) Regulácia a unbundling
Základný regulačný rámec v sieťových odvetviach na predmetné regulačné obdobie je stanovený regulačnou  politikou,  ktorá  bola  pre  oblasť  elektroenergetiky  zameraná  najmä  na  zvýšenie konkurenčného  prostredia,  stransparentnenie  trhu  a na  zvýšenie  kvality  dodávaných  tovarov a služieb.
Úrad vyhláškou č. 415/2008 Z. z. ustanovil podrobnosti o spôsobe vedenia oddelenej evidencie skutočností, ktoré  sú predmetom  účtovníctva a o spôsobe vedenia evidencie aktív a pasív na účely zabránenia vzniku diskriminácie a krížových dotácií u prevádzkovateľa prenosovej sústavy a distribučnej sústavy. Termín predkladania výstupov z oddelenej evidencie skutočností, ktoré sú predmetom   účtovníctva   za   rok   2009,   je   pre   prevádzkovateľov   sústav   a   dodávateľov v elektroenergetike stanovený na  30.júna 2010. Subjekty musia predložiť úradu na schválenie Pravidlá  pre  rozvrhovanie  aktív  a pasív,  nákladov  a výnosov  a pravidlá  pre  odpisovanie  do 31.augusta   kalendárneho   roka.   Úradom   schválené   pravidlá   sa   uplatnia   od   1.   januára nasledujúceho kalendárneho roka.
V roku 2008 vydal úrad vyhlášky ustanovujúce štandardy kvality v sieťových odvetviach. Rok 2009 bol  prvým rokom, počas ktorého sa tieto štandardy sledovali. Regulované subjekty sú povinné   zasielať   úradu   vyhodnotenie   dodržiavania   štandardov   kvality,   v rozsahu   príloh jednotlivých  vyhlášok  úradu.  Čo  sa  týka  spôsobu  sledovania  a vyhodnocovania  štandardov kvality,  regulované subjekty boli formou workshopov, stretnutí a konzultácií organizovaných úradom metodicky usmerňované.

Dňom 1.9.2009 bola vytvorená jednotná obchodná oblasť pre denný trh s elektrinou na báze implicitnej  aukcie  medzi  ČR  a  SR.  Hlavným  cieľom  je  zabezpečiť  stabilitu  a  bezpečnú prevádzku oboch  elektrizačných sústav. Koncom roku 2009 na tzv. market couplingu medzi Českom a Slovenskom pôsobilo 22 účastníkov.

Nástrojmi úradu na realizáciu regulačnej politiky v oblasti cenovej regulácie v elektroenergetike sú všeobecne záväzné právne predpisy, vydané na základe splnomocňovacích ustanovení zákona o regulácii.  Cenovú  regulácia v elektroenergetike  v roku 2009  sa  vykonávala  podľa  výnosu úradu č. 2/2008, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike, ktorý bol novelizovaný výnosmi č. 7/2008 a č. 2/2009.

2.2 Plynárenstvo

i) Veľkoobchodný trh s plynom

Na veľkoobchodnom trhu s plynom nedošlo k výraznejším zmenám oproti minulému obdobiu.
ii) Maloobchodný trh s plynom
V súlade s regulačnou politikou úradu bol rok 2009 prvým rokom, kedy úrad vykonával cenovú reguláciu podľa novej regulačnej metódy „price cap“ stanovenej pre 3. regulačné obdobie (2009 - 2011). Možno konštatovať, že situácia vo vývoji cien plynu sa v roku 2009 stabilizovala, tvorba cien a ich  štruktúra bola  transparentná  a regulované subjekty mali  v roku 2009  zabezpečenú návratnosť investícií a primeraný zisk, pričom boli nútené hospodáriť efektívne.
Rok 2009 bol prvým uceleným rokom, za ktorý boli vyhodnotené štandardy v zmysle vyhlášky č. 328/2008  Z. z., ktorou sa stanovujú štandardy kvality dodávaného plynu a poskytovaných služieb v plynárenstve. Vyhodnotené štandardy zatiaľ nemajú vplyv na nastavenie taríf, nakoľko zavedenie kompenzačných platieb sa plánuje v neskoršom období.

Rok 2009 možno označiť za reálny začiatok fungovania konkurencie na trhu doávky plynu na Slovensku. Štyria noví hráči na trhu dodávok zemného plynu RWE GAS Slovensko, s.r.o., Shell Slovakia, s.r.o., VNG  Slovakia, spol. s r.o. a Lumius Slovakia, s.r.o., začali na domácom trhu konkurovať tradičnému  dodávateľovi plynu spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (ďalej len „SPP, a.s.“).

iii) Záväzky služieb vo verejnom záujme

Súčasná slovenská energetická legislatíva vytvára transparentné a nediskriminačné podmienky pre všetkých účastníkov trhu s plynom v súlade právnymi predpismi Európskeho spoločenstva. Ustanovenia  týkajúce  sa  ochrany  najzraniteľnejšej  skupiny odberateľov  plynu  a ich  práv  na primerané ceny sú jednou z priorít regulačnej politiky úradu. Vzhľadom na zraniteľnosť skupiny odberateľov  plynu  v domácnosti,  sú  títo  odberatelia  chránení  prostredníctvom  stanovenia maximálnych cien, nakoľko majú právo na primerané ceny. Maximálne ceny za dodávku plynu pre domácnosti, určené pre dominantného  dodávateľa plynu pre domácnosti, musí akceptovať každý dodávateľ plynu pre domácnosti na vymedzenom území SR.

iv) Distribučná sústava
Z celkového počtu  2 891  obcí  v SR  bolo  plynofikovaných  2  233  obcí,  v ktorých  žije  94  % všetkých  obyvateľov Slovenska. Z celkovej dĺžky distribučnej  siete 32 506  km  k 31.12.2009 predstavujú  vysokotlakové  plynovody  6 298  km  a strednotlakové  a nízkotlakové  plynovody
26 208 km. Do obnovy distribučnej siete SPP-distribúcia a. s. v roku 2009 investovala 42 000 000 €.

v) Bezpečnosť dodávok
Rusko-ukrajinská plynová kríza začiatkom roka 2009 poznačila trh s plynom na Slovensku, ktoré je takmer 100 % závislé od jedného zdroja a jednej trasy dodávok plynu. Viac informácií k tejto téme sa nachádza v časti 5.2.

vi) Regulácia/unbundling
Plynová  kríza  priniesla  výraznú  zmenu  pri  implementácii  konceptu  bezpečnosti  dodávok. V snahe zabrániť opakovanému ohrozeniu dodávok plynu pre odberateľov plynu na Slovensku bola  prijatá  úprava  štandardov  bezpečnosti  dodávok  plynu  prostredníctvom  novely  zákona o energetike, účinnej od 15.3.2009. Novelou sa zaviedla povinnosť pre plynárenské spoločnosti zabezpečiť dodávku plynu pre  určené kategórie odberateľov aj v prípade úplného prerušenia dodávky plynu z územia tretích štátov, a to počas obdobia od 1. novembra do 31. marca. Zmeny sa týkali aj rozšírenia cenovej regulácie o reguláciu prístupu do zásobníka a uskladňovanie plynu s účinnosťou od roku 2010.


3. Regulácia a fungovanie trhu s elektrinou


3.1.     Regulačné otázky

3.1.1.   Riadenie a alokácia cezhraničných kapacít a mechanizmus riadenia preťaženia

Cezhraničné výmeny elektriny

Slovenská prenosová sústava má relatívne vysokú prenosovú kapacitu medzištátnych prepojení. Táto kapacita je výsledkom dlhodobej rôznej orientácie v prevádzke prepojených elektrizačných sústav. Preto prevláda nevyváženosť v kapacitách jednotlivých profilov a tým v neustálej potrebe posilňovania niektorých  prepojení. V zakomponovaní elektrizačnej sústavy SR (ďalej len “ES SR”) do sústavy ENTSO-E je výrazná severo – južná orientácia tokov elektrického výkonu a v súčasnosti je najcitlivejší slovensko – maďarský profil.
Súčasná inštalovaná kapacita medzštátnych prepojení na slovenskej strane a celková kapacita, daná maximálnou priepustnosťou na oboch stranách je nasledovná:
Slovensko – Česká republika     4 602 MVA / 4 209 MVA (tam/späť) Slovensko – Maďarsko      2 772 MVA / 2 772 MVA (tam/späť) Slovensko –  Poľsko      2 078 MVA / 1 662 MVA (tam/späť) Slovensko –  Ukrajina      1 115 MVA / 831 MVA (tam/späť)
Celková inštalovaná prenosová kapacita medzištátnych prepojení ES SR je 10 567 / 9 474 MVA.
Napriek tejto relatívne vysokej prenosovej kapacite je celková voľne obchodovateľná kapacita pre  cezhraničné  výmeny  elektriny  omnoho  nižšia,  nakoľko  systémové  technologické  toky ovplyvnené konkrétnymi pomermi v nadnárodnej sústave ENTSO-E sú relatívne vysoké.

Indikatívné voľné obchodovateľné prenosové kapacity pre cezhraničné výmeny elektriny pre zimu  roku  2009-2010  na  jednotlivých  medzištátnych  profiloch  sú  uvádzané  na  internetovej stránke ENTSO-E.
Medzištátne profily sú zaťažované jednotlivými obchodnými prípadmi medzi dvomi sústavami, tranzitmi, ale aj tzv, kruhovými tokmi. Veľkosť obchodovateľných kapacít je závislá na potrebe dodržiavania    bezpečnej     prevádzky     vnútroštátnych     sústav     a     inštalovanej     kapacite     na medzištátnych  profiloch,  pričom  je  potrebné  dodržiavať  spoľahlivostné  kritérium  n-1.  Z uvedeného dôvodu plynie veľký rozdiel medzi inštalovanými kapacitami medzištátnych vedení a možnosti voľne obchodovať na prenosoch medzištátnymi vedeniami.
V roku 2009 bol prepojený trh s elektrinou medzi ČR a SR a začatie organizovania denného trhu. Na profile  SEPS/ČEPS  funguje market  coupling,  tzn., že cezhraničné  kapacity sú na  tomto profile na dennej báze prideľované implicitne.
Navyše na tomto profile existuje vnútrodenné prideľovanie kapacít, a to bezodplatne, na základe prijatia zadaných požiadaviek na cezhraničný prenos, pričom sa uplatňuje princíp first come first served. Na všetkých profiloch je umožnený transfer kapacít získaných v ročných a mesačných aukciách.
SEPS,  a.s.  je  členom  Spoločnej  aukčnej  kancelárie  (CAO  GmbH,  Freising)  zloženej  z  8 prevádzkovateľov prenosových sústav. Spoločná aukčná kancelária bola založená za účelom koordinovaného  riadenia  preťaženia  v  regióne  a  prideľovania  kapacity  trhu  v  súlade  s nariadením ES č. 1228/2003 Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach pre prístup do siete pre cezhraničné výmeny elektriny (ďalej len “nariadenie 1228”).


3.1.2.   Regulácia povinností prenosových a distribučných spoločností

Sieťové tarify
Hodnotený  rok  2009  bol  prvým  rokom  súčasného  3-ročného  regulačného  obdobia.  Jeho zložitosť, ale súčasne  aj  nesporný  význam  pre  ďalší  vývoj  vyplýva  z aplikácie  regulačnej metódy, založenej na motivačnom princípe. Počnúc rokom 2009 sa prestala uplatňovať výnosová metóda, označovaná ako „revenue cap“ a začala sa uplatňovať metóda „price cap“ - metóda takzvaného cenového stropu.

Úrad v rámci svojej pôsobnosti určil pre rok 2009 výnosom č. 2/2008, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike (v znení výnosu č. 2/2009) spôsob výpočtu tarify za prístup do PS  a prenos elektriny,  ako  aj  tarify za  prístup  do  DS  a distribúciu  elektriny.  Táto  tarifa  sa vypočíta osobitne pre každú napäťovú úroveň a rozpočíta sa na príslušnej napäťovej úrovni ako vážený   priemer jednotlivých   taríf.   Samotné   rozdelenie   do   jednotlivých   taríf   s presne špecifikovanými podmienkami priznania je už vecou obchodnej politiky prevádzkovateľa DS, do ktorej úrad nezasahuje.

Štruktúra ceny za dodávku elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti a pre malé podniky je stanovená tiež podľa predmetného výnosu. Cena elektriny sa obecne skladá z regulovaných a neregulovaných zložiek. Medzi regulované položky patria činnosti, ktoré sú spojené s prepravou elektriny  od  výrobcu  prostredníctvom  PS  a  DS  ku  koncovému  odberateľovi  (t.j.  prenos  a distribúcia)  a činnosti  spojené  so  zabezpečením  stability  elektrizačnej  sústavy  (prenosové a distribučné  služby,  systémové  služby a služby za  prevádzkovanie  systému,  ktoré  obsahujú príspevky na podporu výroby elektriny z OZE, z vysoko účinnej KVET a z domáceho uhlia) a ceny za služby zúčtovateľa odchýlok a u odberateľov elektriny v domácnosti a pre malé podniky aj cena za dodávku elektriny. Štruktúra ceny za distribúciu elektriny (vrátane prenosu) je zložená z fixnej a variabilnej zložky. Schválené alebo určené regulované ceny úrad zverejňuje na svojom webovom sídle.

V prípade  väčších odberov  zvyčajne nie  sú ponuky silovej elektriny zo strany dodávateľov zverejňované, ale odberateľom sú ponúknuté individuálne ceny na základe diagramu zaťaženia a cien silovej elektriny na veľkoobchodnom trhu.

V roku 2009 sa, oproti roku 2008, tarifa za prenesenú elektrinu nezmenila, tarifa za rezervovaný výkon medziročne poklesla o 3,67 %, čo je v absolútnom vyjadrení pokles o 673,2683 €/MW. Dôvodom je zmena percentuálneho pomeru váh rozdelenia výnosov za rezervovaný výkon a za prácu. Úhrady za elektrinu sa rozdeľovali tak, že väčší podiel sa vzťahoval za výkon (tarifa za rezervovaný výkon) a menší podiel za prácu (tarifa za prenesenú elektrinu).
Tarifa za straty pri prenose elektriny poklesla o 6,61 % a to aj napriek nárastu ceny komodity, najmä  z dôvodu  poklesu  podielu  objemu  povolených  strát pri  prenose elektriny ku  objemu plánovanej prenesenej elektriny v roku 2009 oproti roku 2008.

V roku 2009, oproti roku 2008, tarifa za prevádzkovanie systému medziročne poklesla o 6,82 % z dôvodu  nárastu koncovej spotreby elektriny vstupujúcej do výpočtov pri stanovení tarify v roku 2009 oproti  roku 2008 a poklesu nákladov prepočítaných na koncovú spotrebu elektriny vstupujúcich do tarify za prevádzkovanie systému v roku 2009, Tarifa  za  systémové  služby  medziročne  poklesla  o  3,75  %  z  dôvodu  zníženia  úradom povolených  nákladov  na  nákup  podporných  služieb,  tarifa  za  prístup  a  distribúciu  elektriny vrátane  prenosu elektriny zaznamenala mierny nárast o 0,5 %, z dôvodu nárastu nákladov za prenos elektriny a tarifa za straty pri distribúcii elektriny vzrástla z dôvodu nárastu ceny silovej elektriny (až na hodnotu  viac  ako 90 €/MWh), ktorá bola generovaná na trhu s elektrinou v období nákupu elektriny v roku 2008.

Štandardy kvality

Dôležitým regulačným mechanizmom úradu je aj kontrolovanie a  posudzovanie kvality služieb poskytovaných dodávateľmi, preto úrad vyhláškou č. 315/2008 Z.z. ustanovil štandardy kvality dodávanej  elektriny a poskytovaných služieb za účelom ochrany spotrebiteľov, zabezpečenia spoľahlivosti a   bezpečnosti dodávok a služieb v sieťových odvetviach, zabezpečenia kvalitných služieb a tovarov tak, aby zákazník dostával za svoje peniaze primeranú kvalitu, zabezpečenia predpísanej  kvality  za  primerané   náklady,  používania  odčerpateľných  zdrojov  na  obnovu a skvalitnenie parametrov technologických zariadení.

Rok 2009 bol prvým uceleným rokom, za ktorý bolo možné štandardy kvality v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky aj vyhodnotiť.
Disciplína regulovaných subjektov v predkladaní záznamov o dodržiavaní štandardov kvality nie je na požadovanej   úrovni,   keď   len   necelých   53   %   regulovaných   subjektov   aktívnych v sledovaných  činnostiach  predložilo  úradu  vyhodnotenie.  Regulované  subjekty,  pre  ktoré vykonávanie   regulovaných   činností   nie  je   hlavnou   podnikateľskou   aktivitou,   neboli   na evidovanie a vyhodnotenie štandardov kvality technicky a personálne pripravené a venovali tejto povinnosti len okrajovú pozornosť.

Tabuľka  č.  2:  Vybrané  údaje  o prenosovej  sústave  a o troch  regionálnych  distribučných sústavách (RDS) v rokoch 2008 a 2009

Rok 2008 2009
Objem prenesenej elektriny na vymedzenom území (GWh) 26737, 3 24116,6 
Počet prerušení prenosu elektriny na vymedzenom území  10 13
z toho: počet tých, ktoré trvali dlhšie ako 3 minúty 6 3
Priemerná dĺžka prerušenia prenosu elektriny na úrovni 220 kV    9 min.    2,8 min. 
Priemerná dĺžka prerušenia prenosu elektriny na úrovni 400 kV 6,5 min.   1,8 min.
Objem distribuovanej elektriny RDS na vymedzenom území (GWh) 18 612   17 235
Počet prerušení distribúcie v RDS 64 195   58 296
z toho: počet prerušení trvajúcich dlhšie ako 3 minúty   53 086 47 697

 
Balancing
Prevádzkovateľ prenosovej sústavy na základe zmluvy o poskytovaní podporných služieb (ďalej len „PpS“) nakupuje PpS od poskytovateľov týchto služieb a - po zohľadnení ponukových cien regulačnej elektriny  od  poskytovateľov PpS na základe ekonomicky efektívneho princípu a v súlade  s  technickými   podmienkami  -  využíva  nakúpené  PpS  prostredníctvom  riadiacich systémov  Slovenského  energetického  dispečingu  SEPS,  a.s.  Cena  za  regulačnú  elektrinu  sa uhrádza v prípade aktivácie PpS.

Systémové služby (ďalej len SyS“) poskytuje SEPS, a. s. podľa  pokynov dispečingu využitím nakúpených    PpS.     V zásade     ide     o udržanie     kvality     elektriny     a výkonovej     rovnováhy dispečerským riadením a v prípade potreby aj o obnovenie prevádzky.

Úrad v pravidlách trhu s elektrinou ustanovil podmienky na zlepšenie stavu na trhu s elektrinou v oblasti zúčtovania odchýlok a platieb subjektov zúčtovania, a to tým, že určil nové podmienky poskytovania regulačnej elektriny . Vzhľadom na to, že úrad zvýšil cenu za regulačnú elektrinu, pribudli ďalší  poskytovatelia podporných služieb, čím sa zvýšila konkurencia na trhu. Väčšia ponuka   poskytovateľov   podporných   služeb   znamenala,   že   úrad   mohol   znížiť   tarifu  za poskytovanie systémových služieb.  Hoci každoročne rastie počet poskytovateľov jednotlivých druhov PpS, ich rozsah a hlavne náklady na ne sú vyššie ako v okolitých krajinách, čo vyvoláva naliehavú  potrebu  na  prehodnotenie  celého  komplexu  problémov     spojených  s PpS.  Úrad dôslednou aplikáciou platnej legislatívy na  podmienky prevádzkovania systému dosiahol,  že celkové  náklady  v tejto  oblasti  poklesli,  čo  prispelo  aj  k zníženiu  celkových  nákladov  za dodávku elektriny pre odberateľov elektriny.

Tabuľka č. 3: Podporné služby v rokoch 2008 a 2009

Rok    2008 2009
Počet poskytovateľov podporných služieb 15 18
Počet poskytnutých ponúk poskytovateľmi podporných služieb 2 660 3 380
Počet uzavretých zmlúv o poskytovaní podporných služieb 16 22

 
Prevádzkovateľ   prenosovej   sústavy   odmietol   428   ponúk   na   poskytnutie   PpS   z dôvodu nevýhodnejších podmienok.


3.1.3     Efektívne odčlenenie

Pokiaľ  ide  o prevádzkovateľa  prenosovej  sústavy,  v podmienkach  Slovenska  sa  majetkový unbundling realizoval už v roku 2001.



3.2.     Otázky hospodárskej súťaže

3.2.1.  Opis veľkoobchodného trhu
Oproti  roku  2008  bola  výroba  nižšia  o  11,04  %  a  spotreba  o  8,19  %.  Navyše,  vplyvom  odstavenia prvého bloku jadrovej elektrárne JE V-1 Jaslovské Bohunice k 31.12.2006 a následne odstavenia druhého bloku k 31.12.2008 SR prišla o sebestačnosť vo výrobe elektriny. Nakoľko má slovenská prenosová sústava relatívne vysokú prenosovú kapacitu medzištátnych prepojení, elektrizačná sústava pre  zvládnutie deficitu výroby čiastočne využíva dovozy zo zahraničia za účelom  zaistenia  dodávok  elektriny.  Dovoz  zo  zahraničia  zabezpečil  4,79  %  spotreby  na Slovensku.
Najvýznamnejšie  postavenie  medzi  výrobcami  elektriny  mala  spoločnosť  SE,  a.  s.  Svojou výrobou a výkupom z dlhodobo zazmluvnených kapacít zabezpečujú až 81 % spotreby elektriny v SR. Je reálny predpoklad, že postavenie SE, a. s. na trhu s elektrinou v SR sa ešte zväčší po dokončení   tretieho  a  štvrtého  bloku  jadrovej  elektrárne  (ďalej  len  „JE“)  Mochovce.  Ďalší výrobcovia elektriny disponujú prakticky len jedným typom elektrárne a každý z nich má podiel na trhu menej ako 5 % (napr. PPC Power, U. S. Steel Košice, Tepláreň Košice, Slovnaft, Mondi SCP,    Slovintegra,     Vodohospodárska    výstavba).    Výroba     v     závodných     elektrárňach   je zabezpečovaná predovšetkým pre vlastnú spotrebu. Veľké teplárne s KVET dodávajú elektrinu najmä tzv. koncovým dodávateľom elektriny pre domácnosť a malé podniky, ktorými sú ZSE- Energia, a. s., SSE, a. s. a VSE, a. s..

3.2.2.     Opis maloobchodného trhu

Ako  bolo  už  uvedené  v predchádzajúcich  častiach,  rozhodujúcimi  dodávateľmi  elektriny  sú
spoločnosti  ZSE  Energia,  a. s.,  SSE,  a. s.  a     VSE,  a.  s.,  ktoré  sú  súčasťou  vertikálne integrovaných  podnikov,  ktorý  vykonáva  aj  distribúciu  elektriny.  Objem  dodávky  elektriny v roku 2009 týmito tromi dodávateľmi elektriny predstavuje 56,4 % zo spotreby v rámci SR (rok predtým  57,7%),   s počtom  zásobovaných  odberných  miest  2 368 626,  z toho  2 070 817 v domácnostiach  a 297 809  mimo  domácností.  Dodávka  elektriny  pre  odberateľov  elektriny v domácnostiach  bola  v objeme  4 966  GWh,  rok  predtým  4897  GWh.  Okrem  týchto  troch najvýznamnejších dodávateľov elektriny má  platné povolenie na podnikanie v oblasti dodávky elektriny viac ako 260 subjektov.

Zmena dodávateľa elektriny

Proces zmeny dodávateľa elektriny sa uskutočňuje podľa pravidiel trhu s elektrinou.  Pre lepšiu informovanosť účastníkov trhu s elektrinou zverejnil úrad na svojom webovom sídle všetky dôležité otázky a odpovede týkajúce sa tohto procesu.
Dôsledkom   úpravy   platnej   legislatívy  sa   v roku   2008   vytvorili   podmienky   pre   zmenu dodávateľa.  V roku 2008 začali tieto možnosti využívať niektorí odberatelia, naplno sa však súboj o zákazníka rozvinul až v roku 2009. K výraznému posunu v zmene dodávateľov došlo v segmente domácností. Za zmenu dodávateľa elektriny nie sú odberateľom elektriny účtované žiadne poplatky.

Tabuľka č. 4: Proces zmeny dodávateľa v rokoch 2008 a 2009

Rok    2008     2009 
Počet odberateľov v domácnostiach, ktorí zmenili dodávateľa 8 7697
Počet odberných miest v domácnostiach, ktorí zmenili dodávateľa 45 7923
Počet „ostatných“ odberateľov, ktorí zmenili dodávateľa 1462 2999 
Počet odberných miest „ostatných“, ktorí zmenili dodávateľa 3770   6798 

Trh s elektrinou sa rozvíja najmä na úrovni veľkých a stredných odberateľov, kde aktívne pôsobí cca   40   dodávateľov   a obchodníkov   s   elektrinou.   Aj   v kategórii   odberateľov   elektriny v domácnosti pôsobí  cca 30 dodávateľov elektriny, avšak viac ako 20 z nich dodáva elektrinu domácnostiam len v uzavretých areáloch.


Riešenie sťažností, žiadosti o informácie

V  roku  2009  bolo  úradu  doručených  46  sťažností/dopytov  pre  oblasť  regulácie  elektriny, z ktorých sa týkalo
-     7 ceny (uplatňovaní cien za dodávku elektriny),
-     5 merania,
-     1 zákazníckych služieb,
-     1 zmluvných podmienok,
-     3 fakturácií,
-     4 problémov pri zmene dodávateľa,
-     25 iné.
Všetky sťažnosti boli vybavené stanoviskom úradu, pričom v 14 prípadoch bolo potrebné pre ich vybavenie vykonať kontrolu v regulovaných subjektoch.

3.2.3     Opatrenia na zamedzenie zneužívania dominantného postavenia
Ochranu  hospodárskej  súťaže  a pôsobnosť  Protimonopolného  úradu  SR  (ďalej  len  „PMÚ“) upravuje zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže.
Za   rok   2009   neposudzoval   PMÚ,   s výnimkou   koncentrácie   ČEZ   a.s,   Česká   republika a OPERATORI     I SISTEMIT     TE     SHPERNDARJES     Sh.a.     Albánska     republika,     žiadnu koncentráciu, týkajúcu sa sektoru elektrickej energie. Uskutočnením predmetnej koncentrácie nedošlo na  území SR k ovplyvneniu žiadneho relevantného trhu, a teda uvedená koncentrácia nemala dopad na trh SR. S ohľadom na uvedené sa PMÚ nezaoberal vymedzením relevantných trhov.  PMÚ  vykonal  počas  roku 2009  na  trhu s elektrinou niekoľko  prešetrovaní,  z ktorých žiadne nevyústilo do zásahu.



4. Regulácia a fungovanie trhu s plynom

4.1 Regulačné otázky

4.1.1.   Riadenie a prideľovanie prepojovacej kapacity a mechanizmus riadenia preťaženia

Prepravu plynu pre slovenských užívateľov prepravnej  siete  i medzinárodný  tranzit realizuje jediný prevádzkovateľ prepravnej siete spoločnosť eustream, a.s. (ďalej len „Eustream“) na báze vstupno-výstupného tarifného systému (entry-exit). Celkový objem prepravy zemného plynu pre

slovenských  aj  zahraničných  odberateľov  v roku  2009  dosiahol  66,4  mld.  m3.  Kapacitné možnosti  prepravnej  siete  s vyše  90  mld.  m3    sú  dostatočné  a umožňujú  pokryť  požiadavky zákazníkov.
Počet uzatvorených zmlúv o preprave zemného plynu s pevnou prepravnou kapacitou v roku 2009 bol 54, z toho 5 dlhodobých, 23 ročných a 26 krátkodobých zmlúv. V roku 2009 nebola uzatvorená žiadna zmluva o preprave zemného plynu s prerušiteľnou kapacitou.
Vzhľadom na uzatvorené dlhodobé zmluvy nedochádza na slovenskom území k fyzickému ani zmluvnému preťaženiu prepravnej siete a plynulosť tokov plynu je dostatočne zabezpečovaná. Eustream zverejňuje na svojej webovej stránke pravidelné informácie o dostupnosti prepravnej kapacity  na   jednotlivých  vstupno-výstupných  bodoch   prepravnej   siete  Veľké  Kapušany, Lanžhot, Baumgarten a Domáci bod.  Iná skúsenosť v oblasti  zabezpečovania plynulosti toku plynu sa zatiaľ neočakáva ani v najbližšej budúcnosti. Všetky plánované práce na údržbu siete sú vopred  ročne  alebo  štvrťročne  prerokované  a skoordinované  so  všetkými  zainteresovanými stranami.  Postupy  týkajúce  sa   prideľovania  kapacity,  zmluvného  preťaženia  a prekročenia kapacity v prepravnej sieti sú súčasťou ustanovení pravidiel trhu s plynom.

Obchodovanie   s prepravnou   kapacitou   na   sekundárnom   trhu   prebiehalo   prostredníctvom nástenky   (bulletin  board)  na  webovej  stránke  Eustream,  kde  užívatelia  prepravnej  siete zverejňujú svoje kapacitné požiadavky.
Cezhraničné obchodovanie so zemným plynom je otázkou dlhodobejšieho vývoja. Jeho rýchlejší rozvoj súvisí v neposlednom rade so severojužnou diverzifikáciou siete.
Riadenie   a   prideľovanie   prepojovacej   kapacity   v rámci   cezhraničných   výmen   plynu   a mechanizmus riadenia preťaženia na profiloch Slovenska so susednými členskými krajinami EÚ bol v roku  2009  úzko spätý s vývojom v rámci Regionálnej  Iniciatívy pre južnú a východnú Európu (GRI SSE), ktorej je Slovensko, spolu s ďalšími 9 krajinami, členom.



4.1.2.   Regulácia činností prepravných a distribučných spoločností


Sieťové tarify
Podľa výnosu úradu č. 1/2008, ktorý stanovil rozsah cenovej regulácie a spôsob jej vykonania v plynárenstve, cenovej regulácii v plynárenstve v roku 2009 podliehalo:
•    pripojenie do prepravnej siete a distribučnej siete,
•    prístup do prepravnej siete a preprava plynu pre koncových odberateľov plynu,
•    prístup do distribučnej siete a distribúcia plynu pre koncových odberateľov plynu,
•    poskytovanie podporných služieb v plynárenstve.
Cenová regulácia v roku 2009 sa vykonávala podľa výnosu úradu č. 4/2008, ktorým sa ustanovil rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na   návrh   ceny   v plynárenstve.   Na   základe   tohto   výnosu   sa   postupovalo   pri   určovaní regulovaných  cien  za  prepravu  a distribúciu  plynu  na  rok  2009  pre  koncových  odberateľov plynu.
Za  použitie  prepravnej,  ako  aj  distribučnej  siete  na  vymedzenom  území,  pri  vybraných parametroch a pri ročnej zmluve, užívatelia týchto sietí podľa jednotlivých kategórií v roku 2009 zaplatili priemernú cenu takto:

I4-1:  0,040 €/m3     I1:  0,113 €/m3     D3:  0,129 €/m3


Regulované ceny za prepravu a distribúciu plynu určené úradom v cenových rozhodnutiach sú zverejnené  na webovej  stránke úradu a tiež na webových tránkach  príslušných prevádzkovateľov sietí.

Prevádzkovateľ prepravnej siete
Ceny za prístup do prepravnej siete a prepravu plynu sú regulované. Spôsob cenovej regulácie prepravy plynu sa určuje ako priame určenie porovnateľnej ceny za prístup do prepravnej siete a prepravu plynu v súlade so zákonom o regulácii, ktoré vychádza z porovnávacej analýzy cien za prepravu plynu v ostatných členských štátoch EÚ (benchmarking).

Tarifný systém za prístup do prepravnej siete a prepravu plynu sa skladá z osobitných taríf pre vstupné body do prepravnej siete a osobitných taríf pre výstupné body z prepravnej siete. Tarify sú dvojzložkové:  členia sa na tarify vzťahujúce sa k dennej prepravnej kapacite pre vstupné a výstupné body prepravnej  siete a sadzby vzťahujúce sa k množstvu  skutočne prepraveného plynu  pre  vstupné  a výstupné  body  prepravnej  siete,  ktoré  pokrývajú  náklady  na  plyn  na prevádzkové  účely  prepravnej  siete.  Tarify  platia  rovnako  pre  slovenských  aj  zahraničných užívateľov prepravnej siete.
Východiskové sadzby taríf vo všetkých tarifných skupinách, do ktorých boli užívatelia siete rozdelení v závislosti od zmluvne dohodnutej dennej maximálnej kapacity prepravy plynu, boli v roku 2009 oproti roku 2008 znížené v priemere o 9,43 %, čo bolo spôsobené aj uzatvorením novej  dlhodobej  zmluvy  o prístupe  do  prepravnej  siete  a preprave  plynu  medzi  Eustream a spoločnosťou Gazprom export LLC.

Okrem dlhodobých zmlúv a štandardnej ročnej zmluvy o preprave plynu možno podľa pravidiel trhu s plynom uzavrieť krátkodobú zmluvu na obdobie už od jedného dňa pri denných zmluvách alebo na  obdobie  jedného až jedenásť mesiacov pri mesačných zmluvách. Platba za prepravu plynu pri krátkodobých zmluvách závisí od hodnoty výpočtu faktora doby trvania pri mesačných alebo denných zmluvách v závislosti od dĺžky krátkodobej zmluvy.
Platbu za prepravu plynu fakturuje Eustream všetkým účastníkom trhu s plynom na základe uzavretej  zmluvy o preprave plynu. Jej rozloženie v cene za dodávku plynu určuje dodávateľ plynu  podľa  objednanej  prepravnej  kapacity  a  svojej  obchodnej  politiky.  Odberatelia  plynu v domácnosti platia  poplatok za prepravu plynu v cene za dodávku plynu v rámci variabilnej sadzby za odobratý plyn a vo výslednej faktúre tvorí len malú časť celkovej ceny za dodávku plynu.

Regulovaná  cena  za  pripojenie  do  prepravnej  siete  vychádza  z odôvodnených  nákladov potrebných  na dokumentačnú, technickú a realizačnú fázu pripojenia, ktorú úrad schvaľuje na základe predloženého  cenového návrhu. V roku 2009 úrad neposudzoval žiadny cenový návrh pripojenia do prepravnej siete.

Prevádzkovateľ distribučnej siete
Cenová regulácia v distribúcii plynu bola v roku 2009 vykonávaná:

  1. pre  jediného  prevádzkovateľa  distribučnej  siete  SPP  –  distribúcia,  a.  s.,  ktorého  počet odberných   miest  z  distribučnej  siete  je  vyšší  ako  100  000  a  ktorý  plní  zároveň  úlohu plynárenského dispečingu na vymedzenom území,
  2. pre areálových prevádzkovateľov distribučných sietí na vymedzenom území,  tzv. lokálne distribučné  siete,  ktorých  počet  odberných  miest  z distribučnej  siete  je  menší  ako 100 000.


V roku  2009  pôsobilo  v  regiónoch  Slovenska  45  samostatných  lokálnych  distribučných spoločností.

Regulované ceny sú stanovované na kalendárny rok s platnosťou od 1. januára príslušného roka. Pri  určovaní  cien  za  prístup  do  distribučnej  siete  a distribúciu  plynu  na  rok  2009  pre dominantného  prevádzkovateľa  distribučnej  siete  sa  postupovalo  v súlade  so  schváleným spôsobom vykonania cenovej regulácie podľa metódy „price cap“, ktorá určila cenovú hladinu na celé trojročné regulačné obdobie (2009-2011). Priemerná cena za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu na rok 2009 vychádzala z priemernej ceny z roku 2008 upravená o hodnotu jadrovej inflácie, faktor efektivity a medziročný rozdiel ceny plynu na krytie strát a vlastnej spotreby plynu v distribučnej sieti. Čo sa týka nových investícií, vo výpočte priemernej ceny je zohľadnená  aj  hodnota  ročného  odpisu  zaradeného nového dlhodobého  hmotného majetku v predchádzajúcom  roku  nevyhnutne  potrebného  na zabezpečenie   prevádzkyschopnosti  siete, najviac však do výšky 2,5 % jeho obstarávacej hodnoty.

Tarify za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu sú stanovené na princípe poštovej známky, t.j.   podľa   celkového  ročného  množstva   distribuovaného  plynu  bez  ohľadu   na vzdialenosť  odberného miesta a boli navrhnuté tak, aby neobsahovali krížové dotácie medzi jednotlivými skupinami odberateľov plynu. Ročná sadzba za maximálne denné množstvo plynu sa uplatňuje pre odberateľov plynu s ročným distribuovaným množstvom plynu nad 60 tisíc m3. Súčasťou taríf sú aj poplatky za prekročenie zmluvne dohodnutej dennej distribučnej kapacity.

Portfólio zmlúv o distribúcii plynu v roku 2009 tvorili zmluvy uzatvorené štandardne na jeden kalendárny  rok.  Uzatvorené  boli  aj  dve  dlhodobé  zmluvy  a niekoľko  krátkodobých  zmlúv, kratších  ako  jeden  rok.  Okrem  dlhodobých  zmlúv  a štandardnej  ročnej  zmluvy  o distribúcii plynu možno  podľa  pravidiel  trhu s plynom  uzavrieť  krátkodobú  zmluvu na  obdobie  už  od jedného  dňa  pri  denných  zmluvách  alebo  na  obdobie  jedného  až  jedenásť  mesiacov  pri mesačných zmluvách.

Ceny za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu pre lokálne distribučné siete sa určujú podľa nákladovej   metódy  regulácie  a vo  výslednej   cene  sa  odrážajú  oprávnené  náklady regulovaného  subjektu  vynaložené  na  prevádzkovanie  siete  spolu  s korekčným  faktorom  za minulé obdobie a primeraný zisk stanovený úradom.

Cena za pripojenie do distribučnej siete SPP-distribúcia, ako aj do lokálnych distribučných sietí, sa určuje  tak, aby cena alebo tarifa za pripojenie neprekročila plánované priemerné náklady regulovaného subjektu  na pripojenie do distribučnej siete. Tarify za pripojenie do distribučnej siete sa navrhujú osobitne pre odberateľov plynu v domácnosti a osobitne pre odberateľov plynu mimo domácností.

Vyvažovanie siete
SPP-distribúcia  zabezpečovala  obchodné  vyvažovanie  na  dennej  báze  pre  spoločnosti  SPP, Mondi SCP, a.s., SHELL Slovakia, s.r.o., VNG Slovakia, s.r.o., Lumius Slovakia, s.r.o. a RWE Gas  Slovensko,  s.r.o.  výpočtom  denných  a  kumulovaných  odchýlok  vznikajúcich  medzi množstvami plynu  nominovanými  na  vstupoch do  distribučnej  siete  a množstvami  skutočne vystupujúcimi z distribučnej  siete. Pre uvedené spoločnosti prevádzkovateľ distribučnej siete viedol vyvažovací účet a uskutočňoval zúčtovanie odchýlok.

Fyzické   vyvažovanie   distribučnej   siete   prevádzkovateľ   distribučnej   siete   zabezpečoval prostredníctvom ťažby plynu zo zásobníka pri vyrovnávaní nedostatku plynu, resp. vtláčaním plynu  do  zásobníka  pri  vyrovnávaní  prebytku  plynu  v  distribučnej  sieti.  V  roku  2009  sa nevyskytli  na   distribučnej  sieti  žiadne  problémy,  ktoré  by  boli  spôsobené  nevyvážením distribučnej siete.

4.1.3  Efektívne odčlenenie

Z hľadiska vlastníckych vzťahov nie je v SR oddelený ani prevádzkovateľ prepravnej siete ani prevádzkovateľ  distribučnej  siete.  S  účinnosťou  od  1.7.2006  jedna  vertikálne  integrovaná monopolná spoločnosť SPP právne odčlenila prepravné a distribučné činnosti. Okrem materskej spoločnosti SPP a. s., ktorá sa venuje obchodu s plynom a dodávke plynu, pôsobia na trhu jeho 100 %-né dcérske spoločnosti: Eustream ako prevádzkovateľ prepravnej siete a SPP-distribúcia a. s., ako prevádzkovateľ distribučnej siete. Právne odčlenenie SPP sa uskutočnilo v zmysle zákona o energetike. Obidve dcérske spoločnosti SPP a. s. podliehajú samostatnému účtovnému auditu.

4.2.     Otázky hospodársjkej súťaže

4.2.1.   Opis veľkoobcodného trhu

Účastníci trhu s plynom
Rozhodujúcimi účastníkmi na trhu s plynom v SR boli v roku 2009:

  1. Eustream - prevádzkovateľ prepravnej siete,
  2. SPP-distribúcia, a. s. - prevádzkovateľ distribučnej siete na vymedzenom území SR,
  3. POZAGAS, a.s.,
  4. NAFTA, a.s. - prevádzkovatelia zásobníkov,
  5. SPP, a. s. - dominantný dodávateľ plynu,
  6. RWE Gas Slovensko, s.r.o., SHELL Slovakia, s.r.o., VNG Slovakia, spol. r.o., Lumius Slovakia, s.r.o. - noví obchodníci na trhu dodávok plynu,
  7. odberatelia plynu.


V SR pôsobí jediná spoločnosť – SPP, a. s., ktorá má na trhu podiel vyšší ako 5%. V súčasnom období nie je na území SR prevádzkované žiadne zariadenie LNG.
Zahraničné  spoločnosti  sú  na  slovenskom  trhu  aktívne  prostredníctvom  majetkovej  účasti v podniku  SPP, a.s., kde spoločnosť Slovak Gas Holding, B.V. (tvorená spoločnosťami E.ON Ruhrgas a Gaz de France) vlastní 49 % akcií.

Eustream  je  prevádzkovateľom  prepravnej  siete  a zameriava  sa  predovšetkým  na  aktivity súvisiace s prepravou plynu. Je 100 % dcérskou spoločnosťou SPP, a.s.
SPP – distribúcia, a.s. je prevádzkovateľom najväčšej distribučnej siete na Slovenku. Je taktiež 100 % dcérskou spoločnosťou SPP, a.s.
V podniku NAFTA a. s., ktorá vlastní a prevádzkuje podzemné zásobníky plynu a vykonáva ťažbu  nepodstatnej  časti  objemu  plynu  v porovnaní  s celkovou  spotrebou,  je  nasledovná akcionárska štruktúra – SPP, a. s. 56,15 %, E.ON Ruhrgas 40,45 %, ostatní akcionári 3,40 %.
 
Akcionárska  štruktúra  spoločnosti  POZAGAS  a.  s.,  ktorá  vlastní  a  prevádzkuje  podzemný zásobník plynu – SPP, a. s. 35 %, NAFTA a. s. 35 % a Gaz de France 30 %. Riadenie prevádzky je vykonávané z jedného miesta – dispečingu spoločnosti NAFTA a.s.

SR  predstavuje  národný  trh  s  plynom.   Vzájomné  prepojenie  prepravných  sietí  existuje s Ukrajinou, Českou republikou a Rakúskom.
Import plynu z Ruskej federácie bol v roku 2009 na úrovni 66,4 mld. m3, export zo Slovenska predstavoval  60,4  mld.  m3.  Slovenskou  prepravnou  sieťou  bolo  v roku  2009  prepravených celkovo  66,4  mld.  m3    plynu.  Aj  v roku  2009  pokračovalo  rozširovanie  zmluvného  portfólia prevádzkovateľa prepravnej siete – zvyšoval sa počet užívateľov siete, ako aj počet podpísaných zmlúv. Eustream v roku 2009 získal viacero nových klientov, ktorí sa zameriavajú na flexibilné krátkodobé prepravné zmluvy.
Spotreba zemného plynu v SR v roku 2009 dosiahla 56,1 TWh, čo je v prepočte približne 5,3 mld. m3. Zhruba 98 % domácej spotreby plynu je importovaných. Dodávka zemného plynu pre potreby Slovenskej republiky je zabezpečená na základe dlhodobej zmluvy medzi spoločnosťou Slovenský plynárenský  priemysel, a.s. a ruskou spoločnosťou Gazprom Export ako hlavným dodávateľom zemného plynu pre  potreby slovenského trhu, ktorá bola podpísaná v novembri 2008 s platnosťou od 1. januára 2009 na obdobie 20 rokov.

SPP, a.s. podpísal 29. júna 2009 so spoločnosťou E.ON Ruhrgas dlhodobú zmluvu (10 rokov) o dodávkach plynu na Slovensko, ktorá vstúpila do platnosti k 1. júlu 2009. E.ON Ruhrgas dodá v zmysle  tejto zmluvy SPP, a.s. približne 500 mil. m3   zemného plynu ročne. 5. októbra 2009 bola podpísaná zmluva (5 rokov) aj so spoločnosťou GDF SUEZ. V zmysle tejto zmluvy GDF SUEZ  dodá SPP, a.s. do 500 mil. m3   zemného plynu ročne. Zmluvy s E.ON Ruhrgas a GDF SUEZ sú výsledkom snahy SPP, a.s. o diverzifikáciu dodávok plynu vyplývajúcej predovšetkým zo  situácie,  ktorá  na  Slovensku  nastala  v januári  2009  v čase  prerušenia  dodávok  plynu  z Ukrajiny. Obe zmluvy zaručujú dodávku plynu na Slovensko, pričom nie sú závislé od prepravy cez Ukrajinu.
V novembri  2008  bola  takisto  podpísaná  aj  nová  dlhodobá  zmluva  o preprave  plynu  medzi spoločnosťami eustream, a.s. a Gazprom Export. Zmluva je platná od 1. januára 2009, doba platnosti je 20 rokov.

Výroba, uskladňovanie a akumulácia plynu, ako aj prístup k zásobníkom plynu
Tieto činnosti nepodliehali v roku 2009 cenovej regulácii úradu. Na základe zákona o energetike sa pri týchto činnostiach uplatňoval dohodnutý prístup podľa pravidiel trhu s plynom.
Domáca ťažba zemného plynu v roku 2009 bola na úrovni 103 mil. m3. Vo výrobe zemného plynu  z existujúcich  tuzemských  vlastných  zdrojov  sa  naďalej  predpokladá  mierny  pokles produkcie plynu,  ktorý  bude   čiastočne  eliminovaný  pripojením  novoobjavených  zdrojov menšieho rozsahu.

V oblasti uskladňovania zemného plynu na území Slovenskej republiky uskladňovaciu kapacitu ponúkajú dvaja prevádzkovatelia zásobníkov zemného plynu, a to NAFTA a POZAGAS. Služby zásobníkov využíva SPP aj viacero spoločností zo zahraničia. SR využíva tiež zásobník, ktorý je situovaný na území ČR (Dolní Bojanovice) a je priamo napojený na plynárenskú sieť SR. Spoločnosť  NAFTA  v  roku  2009  neobdržala žiadne  nové  žiadosti  o  prístup  do  zásobníka, neuzatvorila  žiadne  nové  zmluvy  o  uskladňovaní zemného  plynu.  Pre  zmluvné  obdobie skladovacieho roka máj 2008 až máj 2009 bolo zaznamenané  aj sekundárne obchodovanie s uskladňovacou kapacitou. Kapacita zásobníkov spoločnosti NAFTA bola využitá na 100 %.

Spoločnosť POZAGAS v roku 2009 prijala dve žiadosti o prístup do zásobníka, jedna žiadosť bola  zamietnutá  z  dôvodu  pridelenia  rozvojovej  kapacity  inému  žiadateľovi.  V  sledovanom období boli uzatvorené dve zmluvy o prístupe do zásobníka, ako aj dve zmluvy o uskladňovaní zemného plynu, jedna s prerušiteľnou uskladňovacou kapacitou a jedna s pevnou uskladňovacou kapacitou. V roku 2009 sa uskutočňovalo aj obchodovanie na sekundárnom trhu, v rámci ktorého sa realizoval predaj nevyužívanej uskladňovacej kapacity, ako aj predaj zemného plynu. Dostupnosť skladovacej kapacity v podzemných zásobníkoch plynu je zverejnená na internetovej stránke prevádzkovateľov spolu so vzorom žiadosti o rezerváciu kapacity.

Cena  za  prístup  do  zásobníka  a za  uskladňovanie  plynu  v roku  2009  nepodliehala  cenovej regulácii úradu. Novela zákona o energetike zaviedla reguláciu zásobníkov s účinnosťou až od roku 2010.

Za rok 2009 neposudzoval PMÚ SR žiadnu koncentráciu týkajúcu sa sektora plynu. V prípade koncentrácie   GDF   Suez   SA,   Francúzsko   a Hetech   Services   a.s.,   Bratislava,   Račianska teplárenská, a.s. Bratislava, AB správcovská, a.s., Bratislava a Prvá ružinovská spoločnosť, a.s. Bratislava, č. r. 2009/FV/3/1/003 zo dňa 06.02.2009 bol definovaný trh dodávok plynu.

4.2.2.     Štruktúra maloobchodného trhu

Okrem piatich hlavných obchodníkov na trhu s plynom, úrad evidoval v roku 2009 v SR vyše 90 držiteľov  povolení  na  dodávku  plynu.  Väčšina  z týchto  spoločností  nevykonávali  obchodnú činnosť s plynom,  napriek tomu, že vlastnili povolenie. Ostatné spoločnosti tvorili lokálnych dodávateľov  plynu  dodávajúcich   plyn   spoločnostiam  v rámci  ich  prevádzkového   areálu. Vzhľadom na zdroj ich dodávok a vzhľadom na to, že ich hlavným predmetom podnikania nie je podnikanie v oblasti plynárenstva, nie je ich možné považovať za konkurentov na trhu s plynom. Títo  lokálni  dodávatelia  plynu  pôsobia  v  rámci   svojich  areálov  aj  ako  prevádzkovatelia distribučných sietí.
Typická zmluva pre odberateľov plynu domácnosti je uzatvorená na dobu neurčitú. V súvislosti so vstupom nových dodávateľov plynu na trh, došlo aj k prvým zmenám dodávateľa plynu.  Noví  dodávatelia  plynu  sa  v roku  2009  s ponukou  orientovali  iba  na  priemyselných odberateľov. Ich  portfólio tvorili najmä veľkoodberatelia, ale aj odberatelia kategórie stredný odber  a maloodber.  Počet  odberateľov  plynu  -  podnikateľských  subjektov,  ktorí  zmenili dodávateľa plynu v roku 2009, bol 45.

Tabuľka   zohľadňuje   zmenu   dodávateľa   plynu   v odberných   miestach   piatich   hlavných dodávateľov plynu bez zohľadnenia zmeny dodávateľa plynu v lokálnych distribučných sieťach.

Tab.č.5: Zmena dodávateľa plynu (2009)

Kategória odberateľov
plynu
Počet zmien
dodávateľa plynu
Celkový počet odberných miest *    Switching rate
[%]      
Veľkoodberateľ 39    886     4,40   
Stredný odberateľ  14   3 389       0,41 
Maloodberateľ    5  70 794 0,01 
Domácnosti   0 1 407 846      0,00 

* Nezahrňuje odberné miesta dodávateľov plynu v lokálnych distribučných sieťach

Najväčším  dodávateľom  na  trhu  s  plynom  v Slovenskej  republike  je  naďalej  SPP,  a.s.  Na začiatku  roka 2009  na trhu začali pôsobiť ďalšie  podnikateľské  subjekty, ktoré uskutočňujú dodávku plynu  priemyselným zákazníkom. Tieto spoločnosti možno označiť za nové na trhu dodávky plynu.

Podnety a sťažnosti riešené úradom
V roku 2009 bolo Odboru kontroly v oblasti regulácie plynu doručených  11 sťažností/dopytov, z ktorých sa týkalo:
-     6 ceny (uplaťňovaní cien za dodávku plynu),
-     2 merania,
-     1 zmluvných podmienok,
-     2 iné.
Všetky  sťažnosti/dopyty  boli  vybavené  stanoviskom  úradu,  pričom  v jednom  prípade  bolo potrebné pre jej vybavenie vykonať kontrolu v regulovanom subjekte.

4.2.3.   Opatrenia na predchádzanie zneužívania dominantného postavenia

Vyhláška  úradu  o spôsobe  vedenia  oddelenej  evidencie  skutočností,  ktoré  sú  predmetom účtovníctva,   o spôsobe   vedenia   oddelenej   evidencie   nákladov,   výnosov,   aktív   a pasív a predkladaní výstupov z oddelenej evidencie s účinnosťou od 1.1.2009, má za cieľ zabránenie vzniku  diskriminácie a krížových dotácií medzi jednotlivými činnosťami u prevádzkovateľov siete, ktorí okrem regulovaných činností vykonávajú aj iné činnosti.

PMÚ SR spolupracoval s úradom v roku 2008 a začiatkom roku 2009 na vypracovaní Správy o fungovaní trhu so zemným plynom v SR, kde vo svojich podkladoch vyhodnotil zo súťažného hľadiska situáciu na jednotlivých úrovniach tohto trhu.
Okrem vypracovania podkladov pre spomínanú správu vykonal PMÚ SR počas roku 2009 na trhu so  zemným plynom  niekoľko prešetrovaní, najmä na základe podnetov účastníkov trhu, z ktorých žiadne neviedlo k začatiu konania voči subjektom pôsobiacim na tomto trhu. Jedným z významnejších bolo prešetrovanie na trhu skladovania zemného plynu v SR.


5     Bezpečnosť dodávky


5.1.   Elektrina

1.  Zhodnotenie súčasného stavu




Tabuľka č. 6: Vývoj zásobovania elektrinou v SR za obdobie rokov 2005 až 2009 a  prognózy na rok 2010

Rok     Výroba    Celková spotreba    Priemerné zaťaženie    Maximálne zaťaženie       
           [TWh]       [TWh]                 [MW]                         [MW]       
                       
2005    31, 294    28, 572    3262    4346       
2006    31, 227    29, 624    3382    4423       
2007    27, 907    29, 632    3383    4418       
2008    29, 309    29, 830    3396    4342       
2009    26, 074    27, 386    3126    4101       
2010    26, 500    28, 600    3265    4280    





35000


30000

celková výroba elektriny SR    celková spotreba elektriny SR


25000


GWh
20000


15000
Závodné elektrárne

Vodné elektrárne







Tepelné elektrárne

10000

5000
Ostatné jadrové elektrárne

EBO V1
0
2005     2006     2007     2008     2009


Obr. č.1: Bilancia celkovej výroby a spotreby elektriny SR za roky 2005 - 2009


Celková spotreba Slovenska v roku 2009 bola 27,386 TWh, čo predstavuje, v porovnaní s rokom 2008, pokles o 8,2%. Ročné maximálne zaťaženie dosiahlo v roku 2009 hodnotu 4 131 MW. V porovnaní s rokom 2008 došlo k poklesu o 211 MW. Ročné minimum dosiahlo hodnotu 2 001 MW. Oproti predchádzajúcemu roku došlo k poklesu o 336 MW.
Celková  výroba  elektriny  na  Slovensku  dosiahla  hodnotu  26,074  TWh,  z toho  sa  54  %  na výrobe  podieľali jadrové elektrárne, 28,1 % tepelné elektrárne a 17,9 % bolo vyrobených vo vodných  elektrárňach. Rok 2009 bol charakteristický až 11% poklesom výroby na Slovensku. Výroba  elektriny sa  dostala  na  úroveň  roku 1998  a  spotreba  klesla  na  hodnotu  roku 1995. Inštalovaný výkon Slovenska v roku 2009 bol 7 101 MW, z toho jadrové elektrárne sa podieľali na inštalovanom výkone 25,6%, tepelné elektrárne 39,5% a vodné elektrárne mali 34,9% podiel. Výkonová štruktúra  výrobnej základne a podiel zdrojov na celkovej výrobe elektrickej energie SR je na nasledujúcich obrázkoch.


Vodné elektrárne 34.9%
Jadrové elektrárne 25,6%
Vodné elektrárne 17.9 %
Tepelné elektrárne 39.5%

Tepelné elektrárne 28.1%
Jadrové elektrárne 54. 0 %

Obr. č.2:  Inštalovaný  výkon SR v r.2009     Obr. č.3: Výroba elektriny SR v r.2009


4500

4000

3500

3000

2500

MW
2000



Saldo (dovoz) Ostatné elektrárne
Vodné elektrárne
Tepelné elektrárne
PVE (výroba)
4500

4000

3500

3000

2500

2000

1500
1500

1000
Jadrové elektrárne
1000

500
500

0

-500

PVE  (čerpanie)

1     2     3     4     5     6     7     8     9     10    11    12    13    14    15    16    17    18    19    20    21    22    23    24
0

-500
zaťaženie ES SR
hodiny

Obr. č. 4:     Priebeh zaťaženia a jeho krytie v deň maxima roku 2009 (ročné maximum: dňa
9.1.2008 o 17 hod – 4 131 MW  )

Celkové saldo zahraničných výmen bolo v roku 2009 vo výške 1 312 GWh v prospech importu. Objem cezhraničných výmen prenesenej elektriny sa oproti roku 2008 znížil o 8,9 %. Naopak

celkové  saldo  (import)  cezhraničných  výmen  sa  oproti  roku  2008  strojnásobilo a  dovoz  zo zahraničia v roku 2009 zabezpečil 4,79 % spotreby na Slovensku (v roku 2008 to bolo 1,75 %). Je však potrebné  konštatovať,  že importne  orientované saldo nebolo spôsobené nedostatkom zdrojov  na  Slovensku.  Bolo  výsledkom  obchodných  aspektov  trhu  s  elektrinou.  Štruktúra exportných a importných tokov je znázornená v nasledovnej scheme.


Česká Republika
Poľsko
    62     

     141     
( 232 )

( 31 )

2 337
( 2 551 )
102
( 178 )
Ukrajina
1 478
( 1 172 )
6 555
( 6 683 )
Maďarsko
6 001
( 7 456 )
Obr. č. 5:  Bilancia cezhraničných výmen ES SR v roku 2009 (v zátvorke sú údaje za rok 2008)

Prevádzka   ES   SR   v roku   2009   bola   spoľahlivá,   pričom   všetky   rozhodujúce   kritéria a odporúčania ENTSO-E v primárnej a sekundárnej regulácii, v riadení napätia a regulácii salda cezhraničných prenosov boli splnené.
Regulačná odchýlka salda (± 20 MWh/h) bola v roku 2009 v prevádzke ES SR prekročená iba 48 krát,  čo predstavuje  0,55  %  z  celkového  ročného  hodinového  časového  fondu.  Straty  v prenosovej sústave boli 0,92 % z prenesenej elektriny cez prenosovú sústavu. Priemerná ročná frekvencia ES SR, resp. sústavy ENTSO-E,  bola 50,00 Hz.
V roku 2009  došlo vplyvom výpadkov na zariadeniach vvn k obmedzeniu dodávok elektriny vo výške 152 MWh. V porovnaní s rokom 2008 sa obmedzenie  dodávok odberateľom výrazne znížilo, a to o 353 MWh.
V uvedenom období bolo zaevidovaných 26 poruchových vypnutí zariadení prenosovej sústavy, z toho 21  bolo typu bez poškodenia zariadenia a  typu s poškodením zariadenia. Merná poruchovosť uvedeného typu s poškodením zariadenia na 100 km vedenia dosiahla hodnotu 0,180, ričom  nebola  prekročená  plánovaná  merná  poruchovosť  0,254  poruchy  na  100  km vedenia.

Vývoj spotreby elektriny
Od roku 2000 do roku 2008 vzrástla celková spotreba elektriny Slovenska ročne priemerne o 0,7%, pri priemernom 6 % ročnom raste HDP.  Zmiernenie nárastu spotreby koncom roka 2008 je možno pripísať začínajúcemu vplyvu hospodárskej krízy vo svete s dopadom na hospodársky rast v SR. Pokles spotreby elektriny sa  prejavil v plnej miere  v roku 2009. Začiatkom roku 2009 zvýraznila zníženie spotreby ešte aj plynová kríza. Celková spotreba  elektriny Slovenska v roku 2009 bola 27,386 TWh a v porovnaní s rokom 2008 sa znížila o 8,2%.

Vzhľadom na celosvetovú finančnú krízu a z toho vyplývajúcich dopadov na hospodárstvo SR, bol vývoj spotreby elektriny SR pre najbližšie roky aktualizovaný.
Zlepšenie hospodárskej situácie sa začalo prejavovať v tomto roku, čo malo vplyv aj na spotrebu elektriny. Za prvé 4 mesiace roku 2010 vzrástla spotreba o 4% v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2009. Na  základe týchto zmien bola akualizovaná dlhodobá prognóza spotreby elektriny. Predpokladá sa, že vplyvom hospodárskej krízy dosiahne spotreba elektriny úroveň roku 2008 až v roku 2012. Predpokladá sa,  že celková spotreba elektriny dosiahne pre najbližších 5 rokov nasledujúce hodnoty:

 
        2010    2011    2012    2013    2014    2015    
 
referenčný scenár    TWh    28,6    29,3    30,0    30,7    31,3    31,9    

Tab.  č. 7:  Prognóza vývoja spotreby elektriny na nasledujúcich 5 rokov



Výroba elektriny


Najväčší vplyv na výrobu elektriny SR malo odstavenie druhého bloku JE V1 k 31.12.2008, čo znamenalo  ďalšie zníženie inštalovaného výkonu sústavy o 440 MW a výroby o cca 2,9 až 3 TWh. Pôvodne predpokladaná potreba vysokých dovozov elektriny na roky 2009 až 2012 sa, v dôsledku  hospodárskej  krízy  a tým  vyvolaného  nižšieho  zaťaženia  elektrizačnej  sústavy, znížila. Zabezpečenie    spotreby Slovenska v roku 2010  zrejme bude  obsahovať proimportné saldo v objeme približne 2 až 4 % elektriny z dovozu, pričom tento dovoz bude skôr obchodného charakteru než ako dôsledok nedostatku  inštalovaného výkonu zdrojov na území SR. Od roku 2011, resp. v najbližších   piatich rokoch, môže byť SR v oblasti výroby elektriny, v dôsledku uvedenia do prevádzky elektrárne PPC Malženice, mierne prebytková.
V súčasnosti sú  najreálnejšími veľkými elektrárenskými kapacitami z hľadiska  rozostavanosti stavieb  paroplynový cyklus Malženice a dostavba jadrovej elektrárne Mochovce. Po uvedení týchto zdrojov do  prevádzky sa dosiahne prebytková bilancia elektriny SR. Realizácia ďalších pripravovaných veľkých  zdrojov elektriny sa predpokladá až po roku 2015, aj keď formálne, záujem investorov o realizáciu je prejavený v skorších termínoch.

34

32
celková spotreba elektriny SR
30

TWh
28


celková výroba elektriny SR
26

24

22

20
2008     2009     2010     2011     2012     2013     2014


rok


2015

Obr. č. 6:  Bilancia vývoja celkovej výroby a spotreby elektriny SR za roky 2008 - 2015


Podporné služby
Napriek odstaveniu významnej časti zdrojov v roku 2006 a 2008 je     v sústave ešte dostatok zdrojov, ktoré umožňujú zabezpečenie sústavy podpornými službami v období zimného maxima zaťaženia.   Mierne  horšia  situácia  bude  v  letnom  období,   kde  sa  ukazuje  nedostatočné zabezpečenie  podpornými službami. V lete môže nedostatok točivých rezerv presiahnuť 10%. V poslednom  období   prichádza  ale  ku  poskytovaniu  podporných  služieb  z nových  menších tepelných zdrojov a viacerých  menších tepelných elektrární patriacich do kategórie verejných teplární, prípadne závodných elektrární. Disponibilita zdrojov poskytujúcich podporné služby sa týmto v priebehu rokov 2008 až 2010 v porovnaní s predchádzajúcou bilanciou zlepšila.
Primárnu,   sekundárnu   a zápornú   terciárnu   reguláciu   nie   je   možné   v zmysle   platných prevádzkových pravidiel zabezpečiť dovozom zo zahraničia, preto je nutné riešiť ich pokrytie domácimi  zdrojmi.  Jednotlivé  druhy  kladnej  terciárnej     regulácie     je  alternatíva  obstarania dovozom.


Perspektívy zabezpečenia dodávok elektriny na obdobie 5 až 15 rokov
Výhľad  spotreby  elektriny  pre  SR  teda  vychádza  z reálnych  prognóz  rastu  HDP  a  vývoja energetickej náročnosti. V dôsledku plynovej, finančnej a hospodárskej krízy prišlo k poklesu vývoja hospodárstva najmä v roku 2009, čo sa prejavilo i na znížení spotreby elektrickej energie. Prognózy uvedené v Stratégii energetickej bezpečnosti SR bolo potrebné korigovať.

Prognóza vývoja spotreby elektriny na Slovensku




do roku 2025
TWh
45


vysoký
40


35     Stratégia energetickej bezpečnosti (okt. 2008)


30
Prognóza zohľadňujúca dôsledky
hospodárskej krízy (2009)
referenčný



nízky

25



20
2005     2010     2015     2020


rok


2025

Obr. č.7: Vývoj celkovej spotreby elektriny a jej krytia v rokoch 2010 až 2025 (porovnanie
„Stratégie energetickej bezpečnosti SR“ a nového návrhu prognózy)


Na základe analýz ministerstva je možné konštatovať, že pre dosiahnutie vyrovnanej spotreby a výroby pri referenčnom scenári prognózovanej potreby a naplnení programu rozvoja kogeneračných a  obnoviteľných zdrojov do roku 2025,  nebude  potrebná  výstavba  ďalších zdrojov, okrem rozostavaných výkonov.
Z bilancie prejaveného záujmu investorov na realizáciu fosílnych zdrojov a bilancie  potrieb nových  výkonov  vyplýva, že nové výkony uvedené do prevádzky pred rokom 2025 by mali zvyšovať kladné  saldo medzištátnej výmeny elektriny a v prípade ich spustenia do prevádzky budú  nevyhnutné  investície  do  prenosovej  sústavy  v takom  rozsahu,  aby prebytky  elektriny mohli byť vyvezené do zahraničia.  Výstavba týchto nových zdrojov by neumožňovala jadrový variant budúceho rozvoja zdrojovej základne SR, v zmysle avizovaných zámerov Vlády SR. To znamená, že tzv. nový jadrový zdroj v lokalite Jaslovské Bohunice nielenže nebude potrebný, ale vzhľadom na súvislosti so zahraničím a taktiež i kapacitou  vnútroštátnej prenosovej sústavy, nebude ho ani možné postaviť.

40000

35000

30000

GWh
25000

20000

15000


Prognóza spotreby 2009
Prognóza krytia spotreby


Nové OZE
PPC Malženice
MO34
VE súčasné
TE súčasné
Prognóza spotreby podľa SEB 2008

10000
5000
JE súčasné
0
2009   2010  2011   2012   2013  2014   2015  2016   2017   2018  2019   2020   2021  2022   2023   2024   2025
rok

Obr. č. 8: Prognóza vývoja spotreby a jej krytia v rokoch 2010 až 2025


Rozvojové zámery prevádzkovateľa prenosovej sústavy
Podrobný  zoznam  a  popis  jednotlivých  uvedených  investičných  akcií  obsahuje  dokument „Program rozvoja SEPS, a.s., na roky 2011-2020“, s výhľadom do roku 2025 (PR 2020), pričom jeho podstatné časti sú prístupné aj na internetovej stránke SEPS, a.s. (www.sepsas.sk).

Opatrenia  na  krytie  špičkového  dopytu  a  riešenie  výpadkov  v ES  a preťažení  prvkov prenosovej sústavy.
V nasledujúcom grafe   sú uvedené výsledky monitoringu jedného z faktorov ovplyvňujúceho technickú  spoľahlivosť  elektrizačnej  sústavy „vývoj  poruchovosti  hlavných  technologických zariadení  prenosovej sústavy SR za roky 2000 až 2009“. Vzhľadom na neustále zvyšujúci sa priemerný fyzický  vek hlavných technologických zariadení prenosovej sústavy   bude potrebné do budúcich rokov uvažovať  s finančnými investíciami potrebnými na obnovu zariadení a na udržanie ich prevádzkyschopnosti.

Obr. č. 9:   Vývoj  poruchovosti v prenosovej sústave SR


Kvalita a úroveň údržby sústavy
Údržba zariadení sústavy v predchádzajúcom roku bola  zabezpečovaná kontinuálne.  Faktor neustále  sa zvyšujúceho priemerného veku hlavných technologických zariadení sústavy poukazuje na viaceré riziká. V budúcnosti je potrebné očakávať zvyšovanie náročnosti údržby a opráv a vyššie prevádzkové náklady do tejto oblasti.
V rámci prípravy prevádzky dochádza k maximálnej koordinácii vypínacích plánov s odstávkami výrobných zariadení. Snahou   je   zabrániť   zníženiu   spoľahlivosti   vyvedenia   výkonov   z jednotlivých výrobní. Táto oblasť je zvlášť náročná pri vyvedení výkonu z jadrových elektrárni. Dôležitou  časťou je zabezpečenie rezervného napájania vlastnej spotreby jadrových elektrární. Kladie sa dôraz aj na koordináciu vypínacích plánov s prevádzkovateľmi distribučných sústav.

V Programe rozvoja hlavných technologických zariadení SEPS, a.s. bola potvrdená koncepcia rozvoja 400 kV časti prenosovej sústavy, pri súčasnom znižovaní významu 220 kV systému v sústave a jeho postupnej likvidácii a náhrade systémom 400 kV.
Dňa 8.9.2010 bola uvedená do prevádzky nová 400 kV spínacia stanica Košice. Dve nové 400 kV vedenia prepájajúce spínaciu stanicu Košice a rozvodňu Moldava začali svoju prevádzku 7.9.2010. Do prevádzky boli spustené aj dva nové transformátory 400/110 kV, USS Košice, obidva s výkonom 250 MVA, ktoré nahradili pôvodné transformátory 220/110 kV.

5.2     Bezpečnosť dodávok plynu

V sledovanom období neboli v prevádzke prepravnej siete zaznamenané žiadne výpadky, ktoré by mali vplyv na dodávku zemného plynu pre odberateľov v SR, či pre spoločnosti, ktoré zemný plyn cez územie  SR prepravujú do ďalších krajín. Požiadavky odberateľov boli uspokojované v plnom rozsahu a odber  bol  uskutočňovaný v súlade s množstvami dohodnutými  v zmluvách o dodávke plynu.
Počas  plynovej  krízy  v  januári  2009  bola  prevádzka  prepravnej  siete  obmedzená,  resp.  pre zachovanie jej prevádzkyschopnosti boli uzatvorené prepojenia s ukrajinskou, českou a rakúskou prepravnou sieťou.
V nadväznosti na analýzu situácie počas plynovej krízy, sa slovenský prevádzkovateľ Eustream a maďarský FGSZ Zrt. dohodli na vybudovaní vzájomného prepojenia. Projekt prepojenia Veľký Krtíš – Vecsés je zahrnutý aj v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky.  Ukončenie záväznej fázy procesu Open Season je naplánované na koniec júna 2010. Na základe výsledkov bude prijaté rozhodnutie o realizácii tohto projektu.
V januári 2009 bol vôbec po prvýkrát v histórii využitý reverzný tok plynu z Českej republiky na Slovensko  (zo  západu  na  východ).  Realizácia  tohto  riešenia  umožnila  dodávku  plynu  pre Slovensko   z Českej   republiky   v množstvách,   ktoré   umožnili   odvolanie   obmedzujúceho odberového stupňa pre priemyselných odberateľov.

V prevádzke distribučných sietí nebola zaznamenaná havarijná udalosť, ktorá mala vplyv na dodávku zemného plynu pre odberateľov v SR.
Počas sledovaného obdobia sa vyskytlo len niekoľko krátkodobých a časovo obmedzených  úzko lokálnych   výpadkov   v dodávke   plynu   spôsobených   nutnosťou   prerušiť   dodávku   napr. z bezpečnostných dôvodov.

SR disponuje podzemnými zásobníkmi plynu, ktoré sú situované v juhozápadnej časti krajiny a zohrávajú  významnú  úlohu  pri  vyrovnávaní  sezónnych  nerovnomerností  dodávok  a odberov plynu, ako aj v prípade špičkových odberov. V súčasnosti ich prevádzkovatelia poskytujú služby uskladňovania zemného plynu aj pre viaceré zahraničné plynárenské spoločnosti.
Počas  plynovej  krízy  na  začiatku  roka  2009  boli  zásobníky  hlavným  zdrojom  plynu  pre zásobovanie  odberateľov  na  Slovensku  až  do  času,  kedy  bol  sprevádzkovaný  reverzný  tok z Českej republiky resp. obnovená štandardná dodávka ruského plynu tranzitom cez Ukrajinu. Plánované  rozšírenie   kapacity  zásobníkov  na  území  SR  na  obdobie  najbližších  3  rokov je približne 0,2 mld. m3.

5.2.2     Opatrenia na pokrytie špičkovej spotreby, riešenie výpadku v dodávke
Podmienky riadenia plynárenských sietí ustanovuje zákon o energetike.
Distribučnú sieť na vymedzenom území SR riadi „plynárenský dispečing“, ktorý je zodpovedný za  operatívne  riadenie  distribučnej  siete.  Úlohy  plynárenského  dispečingu  na  vymedzenom území SR na základe rozhodnutia ministerstvo plní dispečing prevádzkovateľa distribučnej siete spoločnosti SPP – distribúcia, a.s..

Predchádzanie vzniku a riešenie preťaženia prepravnej siete

Prevádzkovateľ predchádza preťaženiu prepravnej siete

  • vyhodnocovaním  žiadostí  o  prístup  do  prepravnej  siete  a  následným  obmedzením prístupu  poskytovania prepravnej kapacity v prepravnej sieti v súlade s podmienkami prevádzkovateľa prepravnej siete,
  • koordináciou  pri  zostavovaní  plánu  opráv  a údržbárskych  prác,  kde  sa  zohľadňujú
  • požiadavky užívateľov siete, pokiaľ ide o termín, trvanie a rozsah prác,
  • nomináciou prepravy plynu v rámci dohodnutej a dostupnej prepravnej kapacity,
  • možnosťou účastníka trhu s plynom poskytnúť svoju nevyužitú voľnú prepravnú kapacitu inému účastníkovi trhu s plynom.

Nedostatok voľnej prepravnej kapacity v prepravnej sieti rieši prevádzkovateľ prepravnej siete uzatvorením zmluvy o preprave plynu s prerušiteľnou prepravnou kapacitou s účastníkom trhu s plynom.

Predchádzanie vzniku a riešenie preťaženia distribučnej siete

Prevádzkovateľ distribučnej siete predchádza vzniku preťaženia distribučnej siete vyhodnocovaním  žiadostí  o  prístup  do  distribučnej  siete  a  následným obmedzením  prístupu poskytovania distribučnej kapacity v distribučnej sieti v súlade s podmienkami prevádzkovateľa distribučnej  siete,  požiadavkami  na  predlžovanie  existujúcich  zmlúv  o distribúcii  plynu  bez zvýšenia dohodnutej distribučnej kapacity a požiadavkami odberateľov plynu v domácnosti.
V  prípade,  že  súčet  požadovaných  distribučných  kapacít  je  vyšší  ako  technická  kapacita distribučnej siete, prevádzkovateľ distribučnej siete vyzve účastníkov trhu s plynom na úpravu výšky nimi požadovanej kapacity v žiadosti o prístup do distribučnej siete.

Ak súčet požadovaných distribučných kapacít v žiadostiach o prístup do distribučnej siete bude stále vyšší  ako technická kapacita distribučnej siete, rozdelí prevádzkovateľ distribučnej siete zostávajúcu  voľnú   distribučnú  kapacitu  nediskriminačne  v  pomere  veľkosti  jednotlivých požiadaviek s tým, že ak požiadavka žiadateľa presahuje výšku zostávajúcej voľnej kapacity, je táto požiadavka pred rozdelením znížená na výšku zostávajúcej voľnej kapacity.


Riešenie stavov núdze
Pri  stave  núdze  je  každý  účastník  trhu  povinný  podrobiť  sa  obmedzujúcim  opatreniam, opatreniam zameraným na predchádzanie stavu núdze a opatreniam zameraným na odstránenie stavu núdze. Obmedzujúce opatrenia sa uplatňujú v zmysle zákona o energetike.
Obmedzujúce  opatrenia  v plynárenstve  na  vymedzenom  území  alebo na  časti vymedzeného územia  vyhlasuje a odvoláva prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní  úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, vo verejnoprávnych hromadných oznamovacích prostriedkoch a pomocou prostriedkov dispečerského riadenia.

Národná energetická legislatíva platná v roku 2008, ktorá riešila stav núdze z dôvodu historicky nastavených štandardov bezpečnosti dodávky ako aj z doterajších  potrieb však nedostatočne pokrývala  situáciu, kedy by prišlo k úplnému zastaveniu dodávky plynu na Slovensko. Takáto situácia sa stala realitou na začiatku roka 2009.

Predovšetkým z tohto dôvodu bola vládou SR a následne parlamentom schválená novela zákona o energetike (účinnosť od 15. marca 2009), ktorá bola reakciou na zistenia počas plynovej krízy. Povinnosť  zabezpečenia  štandardu  bezpečnosti  dodávky  pre  účastníkov  trhu  s plynom  bola prenesená  do  zákona  a zároveň  rozšírená  o ďalšiu  situáciu,  ktorá  nastane  v prípade  úplného

prerušenia  dodávky.  V zmysle predmetnej  novely štandardom bezpečnosti dodávok  plynu  je zabezpečenie dodávky plynu pre koncových odberateľov plynu v prípadoch:

  1. prerušenia alebo obmedzenia dodávok plynu minimálne počas 10 týždňov v rozsahu 30 % z celkového súčtu denného  objemu  dodávky plynu na základe všetkých zmlúv o  dodávke plynu pre koncových odberateľov plynu alebo zmlúv o nákupe plynu od výrobcu plynu alebo od dodávateľa plynu z územia Európskej únie alebo z územia tretích štátov,
  2. spotreby plynu v piatich po sebe nasledujúcich dňoch, počas ktorých sú na vymedzenom území namerané priemerné denné teploty pod - 12 °C,
  3. potreby  pokrytia  spotreby  plynu  na  vymedzenom  území  vyvolanej  vývojom  nízkych vonkajších  teplôt v období najchladnejšieho obdobia, ktoré sa vyskytlo za posledných 20 rokov predchádzajúcich danému roku v období od 1. novembra do 31. marca,
  4. prerušenia  alebo  obmedzenia  dodávok  plynu  v  období  od  1.  novembra  do  31.  marca najmenej  počas  30  po  sebe  nasledujúcich  dní  v  rozsahu  priemerného  denného  objemu predpokladanej  dodávky plynu príslušného mesiaca na základe celkového súčtu zmlúv o dodávke plynu pre  koncových odberateľov plynu alebo zmlúv o nákupe plynu od výrobcu plynu alebo od dodávateľa plynu z územia Európskej únie alebo z územia tretích štátov.


Dotknutí  účastníci  trhu  s plynom  zabezpečujú uvedený  štandard  bezpečnosti  dodávok  plynu zásobami plynu v zásobníkoch s disponibilitou dodávok plynu zo zásobníkov pri stave núdze do siete na vymedzenom území. Najviac 50 % objemu plynu potrebného na zabezpečenie štandardu bezpečnosti dodávok     môžu   zabezpečiť     využitím     cezhraničnej     kapacity   sietí     zmluvne zabezpečenými výpomocnými dodávkami plynu disponibilnými pri stave núdze na vymedzenom území.

Prevádzkovateľ  distribučnej  siete,  dodávateľ  plynu a odberateľ  plynu,  ktorí  si  zabezpečujú dodávky plynu z územia Európskej únie alebo z územia tretích štátov predkladajú ministerstvu každoročne do 28. februára návrh spôsobu zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu na nasledujúce obdobie od 1. novembra do 31. marca.
Ministerstvo po prerokovaní predložených návrhov s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľom  distribučnej  siete,  ktorý  na  základe  rozhodnutia  ministerstva  plní  úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, rozhodne o spôsobe zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu.

Prevádzkovateľ  distribučnej  siete,  dodávateľ  plynu  a  odberateľ  plynu,  ktorí  si  zabezpečujú dodávky plynu z územia Európskej únie alebo z územia tretích štátov predkladajú ministerstvu každoročne do 31.  augusta informácie o zabezpečení štandardu bezpečnosti dodávok plynu na nasledujúce obdobie od 1.  novembra do 31. marca. Ak je zabezpečenie štandardu bezpečnosti dodávok plynu nedostatočné, ministerstvo uloží rozhodnutím opatrenia.

Dodávateľ  plynu  a  odberateľ  plynu  môžu  na  základe  zmluvy  preniesť  zodpovednosť  za zabezpečenie štandardu bezpečnosti dodávok plynu na iného účastníka trhu s plynom.

Opatrenia na odstránenie stavu núdze v plynárenstve sa vykonávajú ako osobitné postupy na obnovenie   riadnej  prevádzky  prepravnej  a  distribučnej  siete  v  čo  najkratšom  čase.  Pri odstraňovaní  stavov  núdze  postupujú  plynárenské  podniky  podľa  schválených  havarijných plánov, pokynov nadriadeného plynárenského dispečingu a pokynov vlastného dispečingu.


Ďalšími možnosťami ako prispieť k bezpečnosti dodávky je využívanie LNG, či diverzifikácia dodávok plynu (diverzifikácia dopravných ciest a diverzifikácia zdrojov).  Diverzifikáciu (zdroje a cesty) realizuje na základe nových zmlúv o dodávke plynu so spoločnosťami E.ON Ruhrgas a GDF  SUEZ  najvýznamnejší slovenský  dodávateľ  SPP,  a.s..  V súčasnom  období  nie  je prevádzkované žiadne zariadenie LNG a ani v horizonte najbližších 3 rokov sa s využívaním takýchto zariadení na území SR neuvažuje.
Plánované  severo  –  južné  prepojenie,  ktoré  bolo  spomenuté  v  Deklarácii  V4+  zo  dňa  24. februára  2010 na sumite krajín V4 a krajín strednej a juhovýchodnej Európy v Budapešti, je možnosťou, ktorá  môže sprístupniť pre využívanie plánované terminály LNG v Chorvátsku a Poľsku.

Investície do rozvoja siete
V nadväznosti  na  analýzu  situácie  počas  plynárenskej  krízy  sa  slovenský  prevádzkovateľ prepravnej   siete   Eustream   a maďarský   FGSZ   Zrt.   dohodli   na   vybudovaní   vzájomného prepojenia. Projekt  prepojenia (Veľký Krtíš – Vecsés) je zahrnutý aj v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej  pomoci  Spoločenstva  na  projekty  v  oblasti  energetiky.  Ukončenie  záväznej  fázy procesu Open Season je naplánované na koniec júna 2010. Na základe výsledkov bude prijaté rozhodnutie o realizácii tohto projektu. Sprevádzkovanie plynovodu je naplánované na začiatok roka 2013.

Ministerstvo, v spolupráci s odbornou verejnosťou a so   spoločnosťami   podnikajúcimi v energetike,  vypracovalo  dokument  Stratégia  energetickej  bezpečnosti.  V  časti  venovanej zemnému  plynu sú uvedené potenciálne možnosti diverzifikácie. Diverzifikácia zdrojov je v podmienkach  SR  obmedzená  existujúcou  infraštruktúrou.  Isté  obmedzené  možnosti  ponúka rakúsky plynárenský uzol  Baumgarten. Ďalšiu alternatívu pre región predstavujú 2 plánované projekty plynovodov – Nabucco a – South Stream. Plynovod Nabucco by mal byť ukončený v Baumgartene, s ktorým už existuje vzájomné  prepojenie a po realizácii technických úprav na zariadeniach prevádzkovateľov prepravných sietí v Rakúsku bude možné využívať reverzný tok. Podpora  projektu  Nabucco  je  vyjadrená  aj  v  rámci   energetickej  politiky  SR,  pričom  je považovaný  za  jednu  z  významných  možností  pre  diverzifikáciu  dodávok.  Podľa  aktuálne dostupných  informácií  za  predpokladu  úspešného  priebehu  všetkých   potrebných  činností súvisiacich s výstavbou je možné očakávať sprevádzkovanie plynovodu v roku 2015.

Kvalita  a úroveň údržby sietí
V rámci   distribučnej   siete   prevádzkovateľa   SPP-distribúcia   a.   s.,   tvorenej   komplexom plynárenských     rozvodných     zariadení,     ktoré     zahrňujú     potrubný     plynárenský     systém a technologické zariadenia sa vykonávali inšpekcie, preventívne údržby a opravy plynárenských zariadení podľa stanovených kritérií, ktoré prispievali k zabezpečeniu jej integrity, spoľahlivosti a bezpečnosti.  Realizovalo sa odstraňovanie vád zistených vonkajšou a vnútornou inšpekciou plynovodov opravami alebo rekonštrukciami plynárenských zariadení.
Údržba distribučnej siete SPP-distribúcia a. s. je zabezpečovaná v súlade s platnou legislatívou, príslušnými normami, internými riadiacimi aktmi spoločnosti, technickými pravidlami plynu, ako aj sprievodnou dokumentáciou výrobcov jednotlivých komponentov.

Do  obnovy  distribučnej  siete  SPP-distribúcia  a.  s.  v roku  2009  investovala  42 000  000  €. Z celkového počtu  2 891  obcí  v SR  bolo  plynofikovaných  2  233  obcí,  v ktorých  žije  94  % všetkých  obyvateľov Slovenska. Z celkovej dĺžky distribučnej  siete 32 506  km  k 31.12.2009 predstavujú  vysokotlakové  plynovody  6 298  km  a strednotlakové  a nízkotlakové  plynovody 26 208 km.
SPP-distribúcia plánuje svoju distribučnú sieť v najbližšom období rozširovať len v minimálnom rozsahu. V období najbližších štyroch rokov sa predpokladá rozšírenie v dĺžke približne 2 000 km, pričom plánované rozšírenie kapacity distribučnej siete je na úrovni cca 1000 mil. m3  ročne.


6. 1   Všeobecný hospodársky záujem - Elektrina

Rozhodnutiami vo všeobecnom hospodárskom záujme pre rok 2010, ktoré vydalo Ministerstvo dňa 16. júla 2009, boli uložené tieto povinnosti:

  • pre SE, a.s. vyrábať elektrinu z domáceho uhlia v roku 2010 v objeme 1 890 GWh a dodávať elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia v roku 2010 v objeme 1 659 GWh; zároveň dodržať podiel vyrobenej  elektriny z domáceho uhlia vo výške najviac 15 % na celkovej domácej spotrebe elektriny a dodržať cenu elektriny vyrobenej z domáceho uhlia určenej úradom
  • pre SEPS, a.s. zabezpečiť prednostný prístup a prednostný prenos elektriny vyrobenej  z domáceho  uhlia  na vymedzenom území a zároveň sledovať podiel vyrobenej elektriny z domáceho uhlia na celkovej domácej spotrebe elektriny,
  • pre ZSE distribúcia, a.s., Stredoslovenskú energetiku - Distribúcia, a.s. a Východoslovenskú distribučnú, a.s. zabezpečiť prednostný prístup a prednostnú distribúciu elektriny vyrobenej z domáceho uhlia,
  • pre  ZSE  Energia,  a.s.,  SSE,  a.s.  a  VSE,  a.s.  prednostne  dodávať  elektrinu  vyrobenú  z domáceho uhlia v stanovenom objeme.


Ministerstvo  rozhodnutiami zo dňa  28. októbra 2009  vo všeobecnom hospodárskom  záujme taktiež uložilo:

-     výrobcovi elektriny - spoločnosti SE, a.s., zabezpečiť v roku 2010 poskytovanie podporných služieb  potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy v zariadeniach na výrobu elektriny na báze domáceho hnedého uhlia; pri poskytovaní podporných služieb zo zdroja na báze domáceho  hnedého uhlia (tepelná elektráreň Nováky) dodržať maximálne ceny určené úradom ,
-     prevádzkovateľovi  prenosovej  sústavy  -  spoločnosti  SEPS,  a.s.,  zabezpečiť  v roku  2010
obstaranie  podporných  služieb  potrebných  na  zabezpečenie  prevádzkovej  spoľahlivosti sústavy  zo  zdroja  na  báze  domáceho  hnedého  uhlia;  pri  obstaraní  podporných  služieb dodržať maximálne ceny určenej úradom.

Univerzálna služba
V zákone  o energetike je  univerzálna služba  definovaná ako služba  pre domácnosti  a malé
podniky, ktorú poskytuje dodávateľ elektriny na základe zmluvy o dodávke elektriny, a ktorá zahŕňa súčasne distribúciu elektriny a dodávku elektriny a prevzatie zodpovednosti za odchýlku. Cena elektriny pre domácnosti je regulovaná úradom. Uvedená regulácia nemá vplyv na národnú ani medzinárodnú  hospodársku súťaž. Odberateľ elektriny v domácnosti  má právo uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny s koncovým dodávateľom elektriny pre domácnosť, ktorý poskytuje univerzálnu  službu  za  podmienok  ustanovených  v  zákone,  ktoré  zodpovedajú  podmienkam stanoveným  v  prílohe  smernice  2003/54/ES.  Prevádzkovateľ  distribučnej  sústavy  na  časti vymedzeného územia je povinný za podmienok stanovených úradom a pri dodržaní ceny alebo metodiky jej tvorby určenej úradom zabezpečiť pripojenie  odberateľov elektriny v domácnosti




32/33





Úrad pre reguláciu sieťových odvetví     Národná správa 2010

do sústavy, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky. Zmluva o pripojení musí obsahovať aj lehotu, v ktorej je prevádzkovateľ distribučnej sústavy a distribučnej siete povinný zabezpečiť pripojenie odberného elektrického zariadenia.

Kombinovaná výroba elektriny a tepla
Výrobca elektriny, ktorý prevádzkuje výrobné zariadenie na kombinovanú výrobu s celkovým
inštalovaným elektrickým výkonom do 5 MW, má prednostné právo na prenos elektriny alebo na distribúciu  elektriny, ak to umožňujú technické podmienky sústavy; to neplatí pre spojovacie vedenie.

Prednostné  právo  na  prenos  elektriny  alebo  distribúciu  elektriny  pri  kombinovanej  výrobe s celkovým inštalovaným elektrickým výkonom nad 5 MW sa vzťahuje len na výrobu elektriny, ktorá vzniká  súčasne pri výrobe tepla, vyrábaného na účely dodávok tepla fyzickým osobám alebo právnickým osobám a dodávok na technologické účely.

Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
Výrobca,  ktorý  vyrába  elektrinu  z  obnoviteľných  zdrojov  energie,  má  prednostné  právo  na
prenos elektriny, distribúciu elektriny a na dodávku, ak výrobné zariadenie určené na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky. Prednostné právo na prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením.



6. 2   Všeobecný hospodársky záujem - Plyn

Ministerstvo  rozhodnutím  vo  všeobecnom  hospodárskom  záujme  (uznesenie  vlády  SR  č.
456/2008) a z dôvodu zabezpečenia dodávok plynu vrátane ceny dodávok plynu pre odberateľov plynu v domácnosti  a ceny dodávok plynu na  výrobu tepla určeného pre domácnosť  uložilo dodávateľovi plynu – spoločnosti SPP, tieto povinnosti:
•    dodať plyn odberateľom plynu v domácnosti, ktorých ročná spotreba plynu nepresiahne
6 500 m3  za cenu určenú úradom,
•    dodať plyn výrobcom tepla na výrobu tepla určeného pre domácnosti za cenu určenú úradom, pod podmienkou, že títo výrobcovia tepla použijú takto nakúpený plyn výhradne na účely výroby tepla pre domácnosti.























33/33

 

Reklama

Novinky

Reklama